Tolerantná veľká noc

V našej rodine má Veľká noc množstvo podôb a vzťahujú sa k nej zaujímavé príhody. Tá najvýznamnejšia pre mňa, sa odohrala v roku 2001.

Blížili sa sviatky jari a ja som mala umyté okná. Umývala som ich týždeň pred pôrodom. Mala som upratané, aj povysávané. Mala som napečené. Snažila som sa byť dokonalá žena. Hniezdo bolo pripravené na vyliahnutie veľkonočného kuriatka. Môj syn sa vypýtal na svet presne na Zelený štvrtok. Ľudia šli do kostola na krížovú cestu a ja na tú svoju. Tak som to zhodnotila po 22 hodinách, keď sa na Veľký piatok konečne narodil.

Prvá vec, na ktorú som myslela, keď som sa ako tak spamätala bolo údené a zemiakový šalát. Neviete si predstaviť, ako človek, ktorému nedajú dva dni jesť, túži po údenom. Samozrejme moja rodina mi chcela dať len to najzdravšie a priniesla mi zapraženú rascovú polievku a vtáčie mlieko.

Plakali ste už niekedy kvôli údenému? Ja áno. Vtedy som porozumela slovu utrpenie o čosi viac. Dnes už údené nejem, ale na Veľký piatok si vždy spomeniem na všetky ženy, ktoré si prechádzajú utrpením, aby priviedli na svet svoje deti. Ako túžia po možno absurdných veciach, ale v tej chvíli sú pre nich životne dôležité. Neodmietajte, prosím, požiadavky prvorodičiek, nech sa vám zdajú akokoľvek nezmyselné.

Druhá príhoda sa vzťahuje k viere. Môj syn je katolík a ja praktikujem budhizmus. Práve v čase sviatkov dochádza k zaujímavým stretom, ktoré treba vyriešiť. Keď mal syn 7 rokov začal mi klásť otázky: Mami, ty neveríš v Ježiša? Mami, Budha sa kamarátil s Ježišom? Mami, ty sa nemodlíš? Mami, pôjdeš s nami na Veľkú noc do kostola?

Po 7 rokoch už v tom máme obaja jasno – naučili sme sa tolerancii. Môj syn akceptuje Budhu, ja Ježiša. Fungujeme všetci spolu v jednej kresťansko-budhistickej domácnosti. Moja, aj jeho meditácia sa vzájomne dopĺňajú.  Ja s ním idem cez sviatky do kostola a modlím sa. Vzkriesenie na Bielu sobotu je pre mňa vždy krásnym zážitkom. Môj syn chodí na omšu, ja doma meditujem. A funguje nám to.

Veľká noc nás učí rôzne veci. Predovšetkým láske k ľuďom bez ohľadu na ich presvedčenie. Viere vo veci, ktoré sú neviditeľné. Na ktoré neexistuje žiaden dôkaz, a predsa sú tak silno prítomné. Tolerancii k názorom iných. Započúvam sa do Evanjelia a počúvam, čo Ježiš učil svojich učeníkov pár hodín pred svojou smrťou.

A myslím, že Budha by s ním v mnohom súhlasil. Nehnevajte sa na seba za neumyté okná, alebo za to, že ste nepiekli. Veľká noc je aj o odpustení v sebe samom a hlavne sebe samej.