Topíte sa v kope nepotrebných vecí a vzťahov? Skúste minimalizovať

 

BRATISLAVA. Pred piatimi rokmi žil ako typický mladý pražský človek – ráno cesta autom v zápche cez celú Prahu, potom desať až dvanásť hodín v kancelárii a večer párty. „Po čase som sa cítil zle a často som býval chorý,“ hovorí Martin Dědina z Prahy. Začal športovať a viac sa o seba starať – zbavil sa zbytočných zlozvykov, vecí a vzťahov. V práci zvolil namiesto kariéry flexibilitu a nižší príjem. „Za minimalistu som sa začal považovať až spätne,“ hovorí.

 

Minimalizmus je vzdanie sa vecí, ktoré nepoužívame alebo nepotrebujeme, keď nám zostane nezapratané prosté prostredie a voľný jednoduchý život. Je to život bez posadnutosti materiálnymi vecami alebo bez posadnutosti robiť všetko alebo príliš veľa. Je to život naľahko – bez zbytočných vecí, s jednoduchým šatníkom a jednoduchými prostriedkami.

Leo Babauta Mnmlist.com/minimalist-faqs/

 

 

 

Začať treba športom

„Pre mňa je to opak konzumného spôsobu života,“ hovorí minimalista Martin Dědina z Prahy, kde aj organizuje kurzy minimalizmu. Veľa ľudí má voľno len pár hodín večer po práci, keďže celé dni trávia v zamestnaní, upozorňuje. A tú trošku voľna si chcú podľa neho užiť naplno. To však častokrát znamená utratiť kopec peňazí, vysvetľuje, no a práve kvôli nim trávia dlhé hodiny v práci.

Cestou von z kruhu zarábania a utrácania je podľa Dědinu práve minimalizmus. „Je to aj o tom ako znížiť svoje celkové výdaje, nájsť si hodnotnú zábavu zdarma a cítiť sa pri tom dobre,“ hovorí.

Koľko vecí vlastní minimalista je podľa Dědinu individuálne. „Pre mňa je to toľko, aby som sa mohol zbaliť do jedného až dvoch batohov a zmiznúť,“ hovorí. Sám si nenecháva ani blahoželania, suveníry či fotky – všetko má naskenované. Zbavil sa aj milostných listov či indexu z vysokej školy.

Nadšencom odporúča Dědina začať športom. „Pohyb by mal byť úplný základ pre každého,“ hovorí. Na začiatok postačí pravidelná prechádzka, potom beh, neskôr sa dá skúsiť beh naboso, dodáva. Po tréningu si podľa neho človek rozmyslí, či si dá na olovrant dva cheeseburgery a cigaretku.

Veci nám majú robiť radosť alebo byť užitočné, ak to tak nie je, nevidí dôvod ponechávať si ich. „Ak mám tenisovú raketu, no na kurte som nebol tri roky, asi ju nepotrebujem a ak si raz predsa len pôjdem zahrať, môžem si ju požičať,“ hovorí Dědina. Ide však aj o revidovanie informácií a vzťahov, dodáva.

 

 

Tipy od minimalistu Martina Dědinu ako obmedziť počet vecí a udržať ho: Vždy sa pýtajte: Je to vec nutná k prežitiu? Uľahčuje mi výrazne život? Alebo je to len pre potešenie a chcem ju vlastniť lebo som ju videl v reklame? Ak si niečo chcete kúpiť, popremýšľajte, či nepostačí si vec požičať. Ak nie, počkajte dva týždne, až potom kupujte. Ak si kúpite napríklad nové oblečenie, jedno staré musí ísť preč. Ideálne na zbavenie sa vecí je napríklad sťahovanie – radí vybaliť len to najnutnejšie. Čo nevytiahnete počas troch mesiacov, to nepotrebujete. Suvenírov a vecí, ku ktorým máte vzťah, sa zbavujte postupne. Skúste si ich dať ku kamarátovi alebo k rodičom. Keď uvidíte, že to ide aj bez nich, môžete ich dať preč úplne. Najlepšie darčeky a suveníry sú také, čo sa dajú zažiť alebo zjesť.

 

Darovanie vecí na Zóna bez peňazí. 

 

Minimalista je aj miliardár

Pre Mariána Repáňa, ktorý vedie kurzy minimalizmu v Bratislave, je minimalizmus hlavne o zjednodušovaní a schopnosti zbaviť sa zbytočných starostí. „Niekto by asi čakal, že je to najmä o odriekaní, no aj miliardár môže byť minimalista,“ hovorí.

Ako príklad uvádza život bez auta: ak ho máte, musíte stála riešiť cestnú daň, poistky, diaľničnú známku, servis, prezúvať, STK… Tiež sa obávate, že vám ho ukradnú či havarujete. To všetko si ušetríte, ak použijete hromadnú dopravu, vlak, autobus, taxi či požičovňu áut. „Mnohí by dokonca aj znížili svoje mesačné výdavky, i keď sa to na prvý pohľad nezdá,“ dodáva. Sám sa auta doteraz nezbavil, pre protesty svojej rodiny.

 

 

Dopriať si, ale inak

Minimalizmus však nie je podľa Mariána len o počte vecí. Minimalista sa neustále pýta, či danú vec naozaj potrebuje vlastniť, vysvetľuje. Väčšinu vecí si môžeme dočasne požičať alebo niečím nahradiť, dodáva.

„Nie je to tak, že by minimalistický spôsob života mal nejaké striktné pravidlá a pokiaľ ich nespĺňate, nemôžete byť minimalistom,“ hovorí. Ak niektoré činnosti zjednodušíte, inde si ich môžete doslova dopriať, dodáva. No stále má podľa neho platiť, že nejde o starosť, ale o radosť. Sám si rád dopraje dobré jedlo: „Rád si pochutnám a rovnako rád ho aj pripravím“.

Mnohí minimalisti sú však vegetariáni či vegáni, dodáva.

Za podstatnú považuje zmenu myslenia – chcem mať viac, alebo žiť viac. „Žijeme v dobe, kedy je majetok statusovou záležitosťou, takže budete iní, divní. Ale je v tom obrovská sloboda,“ hovorí.

Ten, čo nepotrebuje každú vec, čo sa ponúka, môže podľa neho menej pracovať a získať tak kopec voľného času. Alebo pracovať rovnako, no peniaze míňať inak ako na hromadenie vecí, dodáva.

Priznáva, že ak by žil sám, bol by radikálnejší, takto robí kvôli rodine kompromisy. Častejšie ako možno v iných rodinách, sa bavíme o tom či niečo kúpime alebo nie, vysvetľuje. Ide pritom podľa neho veľakrát o drobnosti v eurových hodnotách. „Ja mám však neustále pred sebou obraz domácnosti mne blízkych osôb, ktoré sú doslova zapratané takýmito potrebnými drobnosťami,“ hovorí.

 

 

Tipy minimalistu Mariána Repáňa pre rôzne odvážne čitateľky a čitateľov:

• Napíšte do vyhľadávača „minimalism“ pre anglicky hovoriacich alebo „minimalizmus“ a začnite študovať.
• Navštívte niektorý z kurzov minimalizmu, ktorý v Bratislave pravidelne organizujeme.
• Vložte všetky veci, ktoré ste za posledný rok ani raz nepoužili do prázdnej škatuľe. Zalepte ju a odložte do pivnice. Po roku ju darujte, prípadne vyhoďte. Okrem vecí, ktoré ste z nej vytiahli a použili.

 

 

Ekominimalisti

Myslí si, že k minimalizmu sa pomerne rýchlo dostane každý, kto sa zamýšľa nad ochranou životného prostredia. „Rád cestujem a vždy ma bolí, keď vidím napríklad v Ázii rieky a pobrežia plné plastových fliaš,“ hovorí.

Aj cez minimalizmus chce preto prispieť k šetreniu prírody a pomôcť udržateľnému rozvoju. „My ľudia sme za posledných 50 rokov zdvojnásobili svoj počet na Zemi a ak sa v západnej civilizácii nezmenia naše hodnoty, budeme mať veľký problém,“ hovorí.

S ekológiou minimalizmus súvisieť môže i nemusí, myslí si Marián. Uvádza príklad známeho, čo cestuje po svete iba so satelitným telefónom a kreditkou. Ak niečo potrebuje, kúpi si to na mieste – čo už nepotrebuje, daruje. „Čo je menej ekologické? Toto alebo ťahať sa s plným kufrom krížom-krážom po svete,“ pýta sa.

 

Prečítajte si aj Stará tržnica ožila recyklovanou módou