Trosky sú dar

 

Bola som v Ríme. Rím je večné mesto. Je to kolíska civilizácie. Hovorí sa to o ňom a je to pravda. Rím v sebe skrýva toľko informácií z minulosti, že je zároveň dokonalo ilustrovanou učebnicou, v ktorej môžeme listovať, aby sme sa naučili niečo o sebe.

História. Ten pocit, že sa dotýkate kameňa, ktorý v sebe nesie svedectvo stoviek, alebo aj tisícov rokov. Prechádzate sa po troskách antických stavieb. Prechádzate sa tam, kde kedysi sídlili dávne civilizácie. Je to mocný zážitok. Zastanete uprostred Forum Romanum a prestanete fotiť. Iba stojíte a uvedomujete si, že na každých troskách starého vzniká niečo nové.

V knihe Elizabeth Gilbertovej Jedz, modli sa a miluj stojí hlavná hrdinka uprostred rímskeho Augustea a hovorí: “Trosky sú dar, trosky sú cestou k premene a my musíme byť pripravení na nekonečné vlny premien.”

Na to, aby sme mohli niečo nové postaviť, musíme oplakať a prijať trosky toho predchádzajúceho. Musíme opustiť staré a otvoriť sa novému. Je jedno, či je to nový chrám, ktorý postavíte na troskách pôvodného, alebo je to nový vzťah, ktorý nájdete až vtedy, keď ten starý nadobro opustíte. Môžu to byť aj staré zlozvyky, ktoré musíte zanechať, aby ste nové veci mohli prijať a urobiť si z nich pozitívny zvyk. Nikdy predsa nemôžeme byť nefajčiarom, či štíhlym, zdravým človekom, keď neprestaneme fajčiť a prejedať sa.

Rímske trosky nás učia, že v každom momente civilizácie zanechávali staré a budovali nové. Ale rovnako ponechali to, čo pre nich malo špeciálny význam. Preto prežili mnohé chrámy, duchovné miesta, významné stavby. Kráčajúc po námestí, ktoré projektoval Michelangelo, alebo obdivujúc Berniniho sochy viem, že to naozaj kvalitné a krásne prežije. Keď dáme do svojich projektov dušu, keď ich urobíme najlepšie ako vieme, možno vytrvajú tisíce rokov aj keď my tu už nebudeme.

Prežije to, čo prežiť má, zanikne to, čo zaniknúť má. Študujúc históriu sa učíme nové veci o sebe, aj o našej budúcnosti. Vidíme kontexty a môžeme porovnávať. Umenie nás pozdvihuje, krásna architektúra cibrí náš vkus. Učí nás rozoznať hodnotné veci od povrchných. Ozajstné a trvalé od toho, čo rýchlo pominie. Ďakujem za lekciu, ktorú mi dali trosky dávnych stavieb v Ríme. Súhlasím s Elizabeth. Trosky sú dar, trosky sú cestou k premene. 

 

Prečítajte si aj Ženy, o ktorých netreba mlčať

 

Ženy v meste