Tvoj život nie je môj život

 

Snažíme sa žiť svoj život najlepšie ako vieme. Niečo s prehľadom dáme, niečo nie. V niečom vynikáme, v niečom sme úplné nemehlá. „Sýty hladnému neverí.“  Sýty tvrdí, že keď ja zvládam, aj ty musíš. Keď ja robím správne zmeny, aj ty na to máš. Keď sa mne darí, tak ty si za svoj neúspech môžeš sám. Keď ja mám pevnú vôľu, aj ty by si mal, keby si chcel.  Keď ja mám pevné zdravie, ty si svoje choroby sám privolávaš.

V poslednom období som dosť času trávila v čakárňach u lekárov. Hodinku, dve, tri aj viac. Mnohonásobne viac ako na samotnej konzultácií v ordinácií. Je to čas, ktorí rôzni ľudia využívajú rôzne. Starší pán číta noviny, dve babičky spolu diskutujú o svojich diagnózach a množstve denne konzumovaných liekov, pani so silnými bolesťami v končatine čakanie nezvláda a stráca nervy, mladá slečna je online, deti sa zabávajú hrou na mobile, pán rieši sudoku, ďalší nemo pozorujú a čakajú na svoje meno.

V čakárňach v meste sa ľudia zväčša nepoznajú. Na dedine sa stretávajú aj známi.  Známi čo majú spoločných známych. Tak v čakárni u obvoďáčky možno sedieť nielen s bežne sa správajúcimi pacientmi, ale aj so „sudkyňami“ a  „poradkyňami“ a vypočuť si zaujímavé diskusie:

 „Však je tá lenivá. Prácu si nevie nájsť!“ „ Taký dobrý muž je on a ona si nájde milenca!“ „Ona je veľmi tlstá!“ „ Ona je taká…, on taký…  Ona by mala.., on by mal…“ Keby sa dali vypnúť uši, vypínam. Ak sa s podobnými tvrdeniami obracajú priamo na mňa zastanem sa práve kritizovaného neprítomného, čím vždy sklamem očakávania diskutujúcich. Alebo sa vzdialim  z čakárne, alebo sťahujem krčné svaly a mlčím.

Každý človek je originál. Máme rozdielnu génovú výbavu, inú rozumovú základňu, inak nastavené svedomie. Prežili sme iné detstvo, s rôznymi rodičmi alebo aj bez nich. Navštevovali sme iné školy, mali rozličných spolužiakov, učiteľov. Žijeme v iných prostrediach a podmienkach, v bohatších aj chudobných. Máme rôzne skúsenosti z pracovísk. Prežívame lásky – šťastné aj nešťastné. Niekomu hapruje zdravie viac, inému menej. Máme inakších životných partnerov alebo sme single. S príchodom detí sme veľa získali aj stratili. Niektoré sú bezproblémové, iné samý problém…

Skôr, ako budeme niekoho súdiť  alebo sa so vzrušením pridávať do diskusií hodnotiacich iných uvedomme si, že sme nešli cestou toho druhého, že sme nežili jeho minulosť, necítili tie isté bolesti ani radosti, nepotkli sa na tých istých výmoľoch, nemuseli sa toľkokrát odrážať od dna. Lebo keby sme museli, keby sme boli vo všetkom totožní, správali by sme sa rovnako ako oni. Boli by sme rovnako dlho bez práce, boli by sme rovnako tlstí, rovnako by sme šťastie hľadali na inej adrese… Buďme radi, že sme iní!

Lebo tvoj život nie je môj život, no obidva majú rovnakú hodnotu. Naložme s tým svojím najlepšie ako vieme. Nechajme aj iných nech žijú podľa seba. Lebo prepieraním špinavej bielizne konkrétnych súkromných osôb na verejnosti nerobíme dobre ani sebe. 

 

Prečítajte si aj Ženy, politika nie je výhradnou doménou mužov!

 

 

Ženy v meste