U nás pred operáciami zvonia telefóny, v Nórsku nie

 

Mám ešte v živej pamäti, že takmer kohokoľvek sme išli operovať na Slovensku, denne sme dostávali telefonáty („intervencie“) od rôznych ľudí, aby tú ktorú osobu operoval v dobrej vôli volený operatér, aby ležal v nemocničnej izbe, kde svieti slnko do okna, aby nebol v izbe s osobou, ktorá v noci bude chrápať. Neverili by ste, za čo všetko ľudia intervenovali.

Ako keby si ľudia nevedeli alebo nechceli uvedomiť, že každý zodpovedný človek, nielen chirurg, keď ide operovať, urobí vždy všetko rovnako dobre a rovnako kvalitne či operuje „posledného neatraktívneho bezdomovca“ alebo „prvého človeka krajiny“.

Jediný rozdiel je v tom, že po operácii toho „posledného bezdomovca“ spí v noci podstatne pokojnejšie a nemusí sa zbytočne stresovať z pooperačnej komplikácie.

Po operácii hocikoho významnejšieho alebo vyššie spoločensky postaveného ako je „zástupkyňa vedúcej verejných záchodov“ zodpovedný chirurg nespáva úplne pokojne podľa rozsahu a náročnosti operačného výkonu najbližších 3-15 dni (obyčajného prietrhu tak 2-3 dni , po operácii pankreasu rovno 14-15 dní, občas aj viac).

Ja osobne nepoznám ŽIADNEHO lekára, ktorý by sa tešil z komplikácií alebo niečo zámerne urobil zle. To si však pospolitý slovenský národ akosi nevie alebo nechce uvedomiť.

Ale poďme k veci – minulý týždeň sme mali ešte s jedným mladším kolegom operovať samotného primátora jedného väčšieho mesta v Nórsku.

Na tom by nebolo nič zvláštne, keby som nemal vyššie popísané skúsenosti s intervenciami za pacientov z mojej rodnej krajiny.

Mal ho operovať služobne najmladší, ešte neatestovaný chirurg na pracovisku a ako odborný dohľad som bol napísaný práve ja – posledný privandrovalec z cudziny, ktorý ešte nevie ani plynule rozprávať po nórsky.

Žiadne také, že ide ho operovať najvyššie postavený šéf chirurgie! Samotný primátor nemal žiadne úľavy v objednaní sa na operačný výkon! Čakal 3 mesiace v poradovníku na ambulantné vyšetrenie a potom ďalšie necelé 3 mesiace na operačný výkon.

Irónia osudu – v deň zákroku mu zrušili operačný termín, lebo sme išli operovať človeka, ktorý to nutne potreboval v rámci záchrany zdravia resp. života a jeho diagnóza bola oveľa vážnejšia ako primátorova.

Pre porovnanie, ako by to hypoteticky fungovalo na Slovensku?

Zazvonil by telefón priamo šéfovi pracoviska od sekretárky vplyvného pána XY, ktorá by dohodla presný stanovený termín a vyslovila by želanie, kedy si pre zaneprázdnenosť pán XY želá byť operovaný…šéf pracoviska by zrejme musel „zraziť opätky“ a vyhovieť. Samozrejme, musel by pána XY osobne aj operovať so služobne druhým najlepším operatérom….

Pravidelne som bol atakovaný, dokonca aj v rámci rodiny, aby sme vybavili termín operácie na skorší, lebo „kto to kedy videl, aby musel na operáciu žlčníka čakať aj 4-5 týždňov“!