Ukrajinskí utečenci a utečenkyne stále riešia krízu identity

Toho dňa – 24. februára 2022, sa veľa ľudí zobudilo na streľbu. Zmätok z toho, čo sa deje, sa rýchlo zmenil na paniku. Niektorí nakupovali veľké množstvá vecí bez toho, aby sa zamysleli nad ich potrebnosťou. Niekto sa ponáhľal odísť do inej krajiny. A niektorí „sedeli na pohovke“ a nemohli uveriť tomu, čo sa deje, že do ich života vstúpila vojna.

Tieto udalosti spôsobili krízu identity. Ľudia, ktorí sa ocitli v nových podmienkach, odtrhnutí od známeho prostredia, si začali klásť otázky: „Kto som? Kde je moje miesto (v tomto svete)? Prečo sa to deje so mnou?“. Práve v tomto stave je človek schopný najvýraznejšie zmeniť svoj život – k lepšiemu alebo horšiemu.

O tejto téme budeme hovoriť s psychologičkou INNOU DAVYDENKO, účastníčkou programu psychologickej pomoci a adaptácie ukrajinských utečencov na Slovensku.

Čo je to kríza identity?

„Je to stav, ktorý sa pomerne často vyskytuje v období dospievania a mnohí ľudia ho zažívajú bez toho, aby si to všimli. V súčasnosti však veľký počet ľudí zažíva krízu identity opäť, a to v dôsledku straty blízkych alebo núteného presídlenia.“

Aké sú jej príznaky?

„Počas krízy človek stráca zmysel niečo robiť, posúvať sa ďalej. Môže pociťovať apatiu, úzkosť, dlhodobý stres a depresiu. Ľudia v tomto stave môžu pociťovať chronickú únavu a ľahostajnosť voči tomu, čo sa deje okolo nich. Môžu sa stať podráždenejšími alebo agresívnejšími.“

Aké nebezpečenstvá z toho vyplývajú?

„Hlavným nebezpečenstvom krízy identity je čas. Problém sa neprejaví vždy okamžite. Často je začiatkom krízy okamih, keď sa objaví dráždivý faktor, ako jej príčina. Nie sú však zriedkavé aj také prípady, keď sa človek presťahoval, našiel si miesto na bývanie, prácu, nastúpil do kolektívu a stratil záujem o dianie – práca, ktorá prináša potešenie, mu bola ľahostajnou, stratil chuť ráno vstávať.“

Aké sa s týmto problémom dá bojovať, aké sú riešenia?

„Neexistuje jedno univerzálne riešenie, ktoré by vyhovovalo všetkým a dokázalo vyriešiť všetky problémy. Je to preto, že každý má iné hodnoty a priority. Niekto potrebuje čas sám na seba a niekto potrebuje okolo seba ľudí, ktorí ho vypočujú a podporia. Mnohých ľudí „zachraňuje“ práca – zvyšujú si pracovné zaťaženie, aby nemali čas a energiu na premýšľanie o nepríjemných alebo bolestivých témach. Na začiatku vojny niektorí ľudia vnímali domáce zvieratá ako príťaž. Opustili ich, aby si uľahčili cestu a usadili sa na novom mieste. Teraz čoraz viac ľudí vníma interakciu so zvieratami ako príležitosť upokojiť sa a zbaviť sa nepríjemných spomienok.“

Aký je podľa vás najbežnejší spôsob riešenia prejavov krízy identity?

„Čoraz viac ľudí si spomína na svoje záľuby alebo nachádza si nové. Tvorivosť pomáha vyjadriť myšlienky, úsudky, upokojiť sa, odpútať pozornosť od problémov a nájsť podobne zmýšľajúcich ľudí. Utečenci maľujú obrázky, píšu básne a spievajú piesne. Inšpiráciu nachádzajú vo svojich emóciách a v konaní ľudí okolo seba. Ich tvorivosť svedčí o hlbokom vzťahu k jazyku a tradíciám ich rodnej krajiny.

Úplne obyčajní dôchodcovia sa venujú maľovaniu riadu, nábytku a kameňov ľudovými motívmi. Veľké množstvo zmien podnietilo mladých ľudí, aby prekonali svoj strach a začali svoju tvorbu zaznamenávať na video a zverejňovať na internete. Piesne o plánoch do budúcnosti, snoch a úspechoch sa stali nevyhnutnou oporou pre ľudí stratených v živote.

Hoci čas plynie a dejú sa nové udalosti, mnohí ľudia sú ešte vo februári 2022. Niektorí z nich sa s krízou identity dokázali vyrovnať sami – našli si prácu alebo koníčky, ktoré im pomáhajú žiť, ísť ďalej. Iní vo svojom boji ešte pokračujú. Už sú to skoro dva roky a otázka zostáva otvorená.“