
Upíri nášho sebavedomia
Obklopujte sa ľuďmi, ktorí vás prijímajú takých, akými ste, nie takými, ktorí vás kritizujú a nútia vás robiť veci inak.
Redakcia Žien v meste · 22. septembra 2022 · 3 min čítania
V živote stretávame rozličných ľudí a nie vždy vieme včas odhadnúť, či nám do života prinesú radosť alebo trápenie. Keď zotrvávame dlhšiu dobu v blízkosti tých, ktorí nám odoberajú radosť a energiu naše sebavedomie sa oslabuje. Takýto ľudia nám spôsobujú stres svojimi reakciami, a my sa prichytíme, ako sa vopred strachujeme ako budú reagovať.
Tým, že im dovolíme zasahovať do nášho života, sami sebe spôsobujeme úzkosť. Podvedome sa snažíme naše správanie prispôsobiť tak, aby sme ich uspokojili a tak nerobíme veci kvôli sebe, ale pre niekoho iného. Navyše s obavou, ako budeme prijatí. Na ceste za šťastným Ja však nejde o to, či našim správaním potešíme iných ľudí a vyhovieme im. Najmä, ak to nie je v súlade s našimi predstavami a názormi.
Sebaláska nie je sebectvo
Riadiť sa vlastnými potrebami a pocitmi si často zamieňame so sebectvom.
Od malička sme vedení k tomu, aby sme sa prispôsobili, aby sme vyšli iným v ústrety, aby sme neboli tvrdohlaví. Samozrejme, tým nechcem povedať, že to nie je správne. Vychádzať v ústrety a robiť kompromisy je fajn, pokiaľ je to obojstranné. Mnohí sme od detstva boli vedení k tomu, aby sme nevytŕčali z davu, aby sme sa radšej ospravedlnili, hoci sme boli v práve, skrátka pre dobro a „pokoj v rodine“ sme často boli pobádaní pošliapať vlastnú sebaúctu. A to správne nie je.
Ľudia, ktorým na nás skutočne záleží od nás neočakávajú, že budeme robiť všetko podľa nich, naopak, sú šťastní s nami, keď sme šťastní my a prijímajú nás presne takých, akými sme. V zdravo fungujúcich vzťahoch sa jeden druhému raz od času prispôsobí, ale len do tej miery, aby to nikomu zo zúčastnených nespôsobovalo ujmu.
Ak ide napríklad o životne dôležitú vec a druhý trvá na tom, že sa toho máme vzdať, bez toho, že berie do úvahy naše priority a hodnoty, je to ujma. Ak niekto trvá na svojom za každých okolností a chce, aby sme vždy vo všetkom ustúpili a prispôsobili sa, je to ujma. Núti nás žiť a konať podľa neho a to už nie sme my.
Aj kompromisy majú svoje medze
Isteže, bez kompromisov to nejde. Len málokedy sa stretnú dvaja ľudia, ktorí by mali na všetko rovnaký pohľad a názor. Hľadanie spoločného riešenia, teda takého, ktoré vyhovuje obom a ani jednému nespôsobuje ujmu, je veľkým umením a veľa sa pri tom o sebe navzájom učíme a upevňujeme aj naše vzťahy.
Aj tu je však potrebné vnímať hranice. Ak sa s tým druhým nedokážeme takmer na ničom zhodnúť, aj kompromisy nás prestanú po čase tešiť a budeme pociťovať úzkosť, pretože nemáme priestor nikdy sa naplno prejaviť po svojom.
Vzťahy majú významný vplyv na našu sebadôveru
Pre našu sebadôveru je sebaláska to najdôležitejšie. Ak sa máme radi, nedovolíme, aby sme pociťovali ujmu pravidelne a často. Nečudo, že ak sme v blízkosti človeka, ktorý nás neustále hodnotí a priamo či nepriamo nás núti ku kompromisom, ba dokonca k úplnému prispôsobeniu sa, že naše sebavedomie upadá. Postupne strácame samých seba a už si ani nevieme predstaviť, že by sme niečo spravili podľa seba a verili si v tom.
Čím dlhšie zotrvávame v takých vzťahoch, či už je to pracovný, priateľský alebo partnerský vzťah, tým viac naša sebadôvera a sebaláska upadá a cesta preč je o to ťažšia.
Riešenie existuje
V prvom rade je potrebné triezvo vyhodnotiť situáciu. Jedna, dve ani tri situácie nemusia byť hneď signálom, že vám vzťah spôsobuje ujmu. V druhom kroku môžete spraviť test. Nesúhlaste s kompromisom vo veci, ktorá je pre vás dôležitá a zároveň viete, že pre druhú stranu nebude znamenať ujmu, ak sa vám prispôsobí.
Vysvetlite svoje dôvody a buďte vecní. Skúste postupne pridávať do vzťahu viac takýchto momentov, ale vždy zvážte všetky okolnosti. V zdravom vzťahu bude druhá strana možno sprvoti prekvapená, ak ste to doposiaľ nerobili často, alebo vôbec, ale časom si na to zvykne.
Berte to ako tréning. Pridávajte postupne a „netlačte na pílu“. Ak sa však efekt nedostaví a narazíte na silný odpor, vytiahnite stopku a uvedomte si, či dokážete byť šťastní vo vzťahu, v ktorom nemôžete byť samými sebou. V takom prípade, jedinou možnosťou ako nestratiť samých seba úplne, je vzťah ukončiť.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026




