Upracme si svoje hodnoty

 

Keď sa do sveta dostanú zábery a príbehy opustených, nechcených, týraných, trpiacich zvierat, ľudia komentármi s nimi súcitia a majú pochopenie pre ich bolesť. Smutné zvieratá nečastujú negatívnymi slovami. Neposielajú hromy, blesky. Tiež som za slobodu zvierat a ich dôstojné životné podmienky. Už len mucholapkou cápať malé bzučiace zelené stvory, čo sa skrz otvorené okno nasťahujú do kuchyne zamorenej vôňou po chutnom jedle, mi je nepríjemné. Včely a osy, čo nepozvane prídu na návštevu, posielam oknom preč, riskujúc, že ma odmenia žihadlom. O to viac, keď počujem biť psa palicou. Hypnotizujem mobil a kvôli strachu a zbabelosti, že nabudúce pachuť dreva okúsim ja, políciu nevolám. Aj mäso jem len sporadicky. Pečeným kačkám a králikom, o ktoré som sa starala, som nevedela už v detstve prísť na chuť.

Lenže, keď sa do toho istého sveta dostanú zábery a príbehy týraných, trpiacich, chorých, chudobných, nešťastných, postihnutých alebo ľudí bez strechy nad hlavou, mnohí komentátori reagujú bez citu, súcitu, empatie. Motivácia neznámych zverejniť sa formou reality šou a pustiť do éteru svoje súkromie a rozmanité problémy je zväčša zacielená na lepší život, popularitu prinášajúcu primeranú odmenu. A určite tak mohutne sledované relácie a čítané bulvárne stránky aj veľmi slušný zisk zúčastneným v médiách prinášajú.  Čo však privlečú do života už aj tak ťažko životom skúšaným kvázi hercom? Amatérmi prisúdené psychiatrické diagnózy, posielanie do hlbokých pekiel, posmech a odporúčania, že už majú chodiť iba po kanáloch. Človek s chabým sebavedomím aj zdravím takýto tlak neustojí a jeho problémy a závislosti sa prehlbujú.

Keď ochorie známy politik, alebo keď iný vplyvný urobí divné rozhodnutie, (ani ja nie som členkou ich fan klubu) valí sa na nich vlna nenávisti a zlých slov. Prianí smrti a škodoradosti z bolesti. Že dobre mu tak! Alebo keď iní politici a političky pomenujú veci pravým menom a priamo ukážu prstom na zlodejov a podvodníkov, tak sú preklínaní aj ich potomkovia, dokonca aj tí ešte nenarodení. Aj keď blízkeho človeka upozorníte medzi štyrmi očami, že kradnúť a podvádzať sa nemá a je to nezlučiteľné s kresťanstvom, ktoré akože žije, neprijme kritiku pokorne, ale s nenávisťou, a že už viac nemá brata.

Na akých hodnotách stojí naša moderná doba? Ja, ja,.. potom dlho nič a potom zasa ja plus všetko, čo môjmu ja aktuálne slúži? Keď už nevie parobčiť, odhodím a nájdem iných či iné čo zas poslúžia? Bohom mnohých sa stáva hmota. Plahočenie sa za kariérou, vysokými kontami, luxusnými autami, prepychovými obydliami, exotickými dovolenkami, reprezentatívnymi partnermi, značkovým oblečením, dobrým jedlom. Dovoliť si viac detí je vraj luxus a nerozum, lebo ku nim v noci treba vstávať, lebo ničia postavu, kariéru, lebo oberajú o pokoj a potom tie výdavky… Na univerzite som poznala mladú dámu, ktorá radšej chce mať dvoch veľkých psov ako jedno malé decko. Nedávno ma pobúrili  posmešné komentáre na adresu rodiny s viacerými deťmi. Lebo žijú skromne a navyše veria, že im Boh pomáha.

Máme obavy z vonkajšieho terorizmu. A čo to násilie v nás a v našom okolí? Na pracoviskách, v školách, v politike, v rodinách, na sociálnych sieťach, v médiách…? Vieme si verejne zastať utláčaného, slabšieho alebo sa iba mlčky prizeráme a ešte aj dobre pobavíme na účet toho či tej nešťastnice?

Tak, ako denne umývame svoje fyzické telá, ako čistíme svoje byty, domy, auta, staráme sa o svoje záhrady, tak by sme sa mali postarať aj o hodnoty. Pravé a čisté hodnoty: lásku, súcit, toleranciu, porozumenie, pravdu, dobro, spolupatričnosť, spravodlivosť, čestnosť, odpustenie, pomoc v núdzi…

Lebo darmo budeme vyleštení, keď naše jadro bude skazené.

 

Prečítajte si aj Som aká som alebo dovolenka s Monkom

 

 

Ženy v meste