Ženy v meste
Užite si čaro nedokonalosti

Užite si čaro nedokonalosti

Niekedy treba učebnicovú dokonalosť na to, aby ste si uvedomili čaro nedokonalosti. Dávam si reparát na Silvestra. Verím, že sa mi podarí urobiť dobrý šalát a aj pár koláčov, ktoré mi dajú pocítiť, že varenie a pečenie nikdy nebola moja silná stránka.

Redakcia Žien v meste · 29. decembra 2022 · 2 min čítania

Mala som Vianoce, keď som si myslela, že som šťastná.

Pamätám si na Vianoce, keď som si pripadala opustená  a osamelá, ako nikdy.  

Na Vianoce, ktoré som trávila v inej krajine, s ľuďmi iných národností a náboženstiev, ďaleko od domova.

Boli Vianoce, na ktoré by som najradšej zabudla.

Boli aj také, ktoré mám v srdci dodnes.

Mala som Vianoce so snubným prsteňom na ruke.

Aj také, pred ktorými som sa práve rozišla.

Pamätám si, ako som pred Vianocami sama zháňala vianočný stromček.

A potom na tie, ktoré som trávila s človekom, ktorý mi ho priniesol a ozdobil.  A zase odišiel.

Mala som Vianoce, keď som nepiekla a neupratovala. Nechcela som, aby boli.

Potom prišli také, keď som mala napečené pre regiment.

Boli Vianoce, pred ktorými som vôbec nemala peniaze. A boli aj také, ktoré ma zahrnuli množstvom darčekov.

Boli Vianoce, na ktoré som plakala.

Boli Vianoce, na ktoré som havarovala.

Aj Vianoce, keď som mala antibiotiká a antivirotiká.

Boli Vianoce, ktoré som po prvýkrát trávila bez rodičov, iba v láske a vo dvojici. Vlastne v trojici.

A boli aj Vianoce, keď som plakala ako blázon, pretože nás opustil ocko.

Na Vianociach je najkrajšie to, že sú vždy iné. A potom to, že vždy prídu. VŽDY. Aj keď ich odmietame.  

Hotelové Vianoce v Tatrách so synom som mala prvý raz.  A boli pre mňa lekciou toho, že aj keď bolo všetko tip-top, navarené, napečené, bezstarostné, upratané a dokonale naplánované, predsa mi niečo chýbalo. Prekážalo mi práve to, že bolo všetko tip- top. Prekážala mi tá dokonalosť.  

Chýbala mi „pripálenosť“ mojich koláčov, aj to, že mi niektoré v predvianočnom strese zhoria.  To, že dom nevonia šalátom a nezapácha vyprážanou rybou. A chýbali mi aj prekáračky s mojou sestrou, s ktorou sa zvykneme doberať vždy pri štedrovečernom stole.

Mali sme sa skvele, bola som s kamarátkou, ktorú mám rada ako sestru. Smiali sme sa, veľa sme si povedali a veľa sme boli aj len tak ticho.  Úžasné.  Každý deň nám personál upratoval izbu. Dokonalé.  Bolo dosť snehu, slnka a bola dokonca aj dúha.

No niekedy treba učebnicovú dokonalosť na to, aby ste si uvedomili čaro nedokonalosti.  Periem druhú práčku vecí a som rada, že sme už doma a že sme s rodinou už konečne boli.  A že som bola aj za ockom na cintoríne.

Dávam si reparát na Silvestra. Verím, že sa mi podarí urobiť dobrý šalát a aj pár koláčov, ktoré mi dajú pocítiť, že varenie a pečenie nikdy nebola moja silná stránka. 

Na konci roka si želám, aby boli tie ďalšie Vianoce také, aké bývali. So stresom, neuprataným bytom, nedokonalosťami a rodinnými láskyplnými prekáračkami pri stole.

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026