V čom si jedinečná?

 

Dostala som túto otázku cez víkend na jednom kurze. Na žurnalistike nás učia, čím jednoduchšia a zrozumiteľnejšia otázka je, tým lepšie. Táto je jednoduchá a veľmi zrozumiteľná. Aj napriek tomu sa na ňu ťažko odpovedá. Po odznení otázky som sa zahľadela na ženy, ktoré sedeli okolo mňa. Tie výrazy. Úškrn, zdesenie, pobavenie, hlboké dolovanie v hlave, čo by to tak mohlo byť. Nemôžem hovoriť za ostatné, ale v mojej hlave sa odohrávalo približne toto:

Si celkom vtipná. „Ale taká Polnišová či Pawlowská, tie sú vtipnejšie. Tvoje vtipy sú niekedy trápne.“

Si originálna. „Akože áno, môže byť, ale Koláčová teraz vymyslela fakt dobré tričko, ona je originálnejšia.“

Dobre píšeš. „Hm, áno, ale  niektorí tvoji spolužiaci sú šikovnejší a lepší v písaní.“

Idú ti jazyky. „Hej, síce vieš mlčať v štyroch jazykoch (piatich, no kto už ráta češtinu?), ale Lýdia Machová, ktorá mentoruje ľudí v učení sa jazykoch, tá ovláda tých jazykov sedem…“

Takto by som mohla pokračovať, ale asi ste pochopili, o čo ide. Ak som si už priznala, že v niečom by som mohla byť dobrá, nedajbože výnimočná, hlasy v mojej hlave ma okamžite stopli. Vnútorný kritik podrobil každé prehlásenie podrobnej analýze a porovnávaniu, na základe toho vyhodnotil, že sú aj iní, ktorí sú lepší ako ja. A tak sa mi naozaj ťažko s istotou mohlo podariť vydrieť z úst, v čom som jedinečná. Akoby v poslednej dobre touto krízou jedinečnosti prechádzalo veľa ľudí. Len na tom kurze z tvár žien som videla, že oceniť sa známkou jedinečnosti, je pre nás boj. Budem citovať moju kamarátku: „Cítim sa ako hovno, ktoré nevie, čo má robiť, kam patrí a v čom je jedinečné…“

Čo by sa stalo, keby sme sa prestali porovnávať? Čo by sa stalo, keby sme na hodinu vypli tých kritikov v našej hlave?
Neberte ma teraz ako expertku na vypínanie kritikov. Iba som skúsila neporovnávať sa a nedovoliť hlasom v hlave, aby ma zhadzovali. Fungovalo mi to asi 10 minút, a bola to veru makačka. Ale pomohlo, až sa tak obávam, čo by sa stalo, keby som to vydržala celú hodinu.

Ak Vám vypnutie hlasov nezafunguje, skúste sa opýtať blízkych. Oni vašich kritikov v hlave nemajú a budú vám vedieť povedať. Na oplátku môžete vy im pomôcť a povedať, v čom sú pre vás výnimoční. Celkom fajn vec aj na utuženie vzťahov, nie?

Želám vám, aby ste ani po takej jednoduchej otázke, v čom si jedineční, nemuseli ťažko hľadať odpovede.

 

P.S. Každá žena ju má. Každý muž ho má. A pritom to má každý iné – jedinečné 😉

 

Prečítajte si aj Letný song

 

 

Ženy v meste