
V Rakúsku vyhral Van der Bellen. Dramatický rok sa končí porážkou pudov
Rok, v ktorom v politike prevládli pudy nad faktami, priniesol brexit a víťazstvo Donalda Trumpa. Tipovať, že ho uzavrieme víťazstvom kandidáta starej školy práve v Rakúsku, bolo veľmi riskantné. Ale Vianoce sme dnes zažili aj v politike.
Redakcia Žien v meste · 4. decembra 2016 · 2 min čítania
Predvolebná kampaň bola nekonečná, prvý pokus o zvolenie hlavy štátu nevydarený, prieskumy tesné a voliči krajnej pravice v štátiku Jörga Haidera nevyspytateľní. Rok, v ktorom v politike prevládli pudy nad faktami, priniesol brexit a víťazstvo Donalda Trumpa. Tipovať, že ho uzavrieme víťazstvom kandidáta starej školy práve v Rakúsku, bolo veľmi riskantné. Ale Vianoce sme dnes zažili aj v politike.
Rakúsko, kde sa krajnej pravici darí už desaťročia, dnes potvrdilo, že každý extrémizmus je dočasu. Feši kandidáta krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) porazil štátnik v zrelom veku, ktorý sa v politike pohybuje roky a konzistentne hlása hodnoty. Profesor ekonómie a bývalý dlhoročný šéf strany Zelených Alexander Van der Bellen bude novým rakúskym prezidentom. Hlas mu dalo viac ako 53 percent Rakúšanov.
Po víťazstve nečitateľného Donalda Trumpa a extrémistov, ktorí nezodpovedne vyradili Britániu z Európskej únie, je to víťazstvo na istotu, ktoré si každý rozumný človek musí užívať. Nie je to výhra politickej skratky typu, prišiel som, videl som, zvíťazil som, a čo na tom, že veľa toho o politike neviem. Je to výhra faktov nad pudmi. Alexander van der Bellen je Európan, ktorý prosperitu Rakúska spája s Európskou úniou, je za otvorený štát, ktorý pomáha ľuďom v núdzi a chváli nemeckú utečeneckú politiku, čo znamená ľudskú politiku.
Je to politik, ktorý spája a nehecuje, rozmýšľa a nevykrikuje, je za niečo a nie proti niekomu, a ktorý cíti zodpovednosť namiesto slabosti pre rýchlu popularitu.
Pudov v politike sme si tento rok už užili a hoci majú ľudia dobrý pocit, že porazili establishment, žiadne riešenie nevolili. Iba si uľavili. Chápem, že na chvíľu je to dobrý pocit, ale žiadne dlhodobé riešenia to neprinesie.
Rakúsko bolo dlhé roky príkladom krajinky, kde sa majú ľudia tak dobre, že nevedia, čo od rozkoše. Hľadajú vinníkov vo Východoeurópanoch, v prisťahovalcoch, balkáncoch, či v moslimoch, v otvorení sa svetu. Všade, len nie v sebe.
Zosnulý opálený populista Haider dostal stranu do vlády, ale mal len silácke reči, nič zásadné nevyriešil. Tragicky zomrel a chvíľu v jeho tieni fungovalo pár pohrobkov, vrátane Heinza-Christiana Stracheho, šéfa strany, ktorá postavila kandidát Hofera a verila v historické víťazstvo v politickej ére, kde stačí mať nulové riešenia a silácke reči.
Myslím v tejto chvíli na pani Gertrude. V predvolebnom videu, ktoré videlo viac ako 3 milióny voličov, bola nešťastná z politiky, ktoré vydoluje z ľudí to najhoršie. Dnes by si pred spaním mala dať malý schnapsík. V roku, v ktorom sa naplnili najneuveriteľnejšie politické scenáre, nás späť na zem vrátilo nahnedlé Rakúsko.
Šťastné a veselé, priatelia.
PS: Ak by volili len muži, vyhral by populista Hofer, ale viac ako 60 percent žien volilo Van der Bellena.

Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



