Ženy v meste
V ťažkých časoch sa ukazujú charaktery

V ťažkých časoch sa ukazujú charaktery

Čo je to za ľudí, ktorí sa v pohode nahlas a verejne priznávajú k tomu, že bez problémov by obetovali druhých, len aby v ich svete zostalo všetko bez zmeny? Nikdy nemali rodičov, či starých rodičov?

Redakcia Žien v meste · 17. októbra 2020 · 2 min čítania

Najskôr som si myslela, že je to len môj pocit. Že som asi precitlivená a možno je problém len v tom, že by som mala viac čítať knihy, než komentáre na fejsbúku. Ibaže potom mi kamarátky potvrdili, že majú rovnaký pocit ako ja – tiež sa im zdá, že medzi ľuďmi narastá agresivita. 

Spory kvôli rúškam či tomu, či je covid vážna choroba alebo len taká „chrípočka“, už poriadne nevnímam. Rovnako preskakujem hádky o tom, či má byť očkovanie proti koronavírusu povinné alebo nie. Nedávno ma však zarazili vyjadrenia týkajúce sa vyhradených nákupných hodín pre seniorov. Toľko nenávisti, ktorú niektorí dokázali vypľuť na ľudí v dôchodkovom veku len preto, že sa ich štát snaží chrániť ako vie (lebo lepšie to zjavne nevie), som fakt nečakala. A áno, čítate dobre.

[[newsletter]]

Mnohí diskutujúci pod článkami v médiách či v rámci fejsbúkových statusov sa ani tak nerozčuľovali na epidemiológov a hygienikov, ktorí dané opatrenie navrhli, ako na starších ľudí. Vraj prečo by ich bolo treba chrániť viac, než ostatných. Načo, keď to už majú aj tak zrátané? A ako ostatní prídu k tomu, že si nemôžu  nakúpiť v čase od 9. do 11.h., keď práve idú okolo obchodu alebo niečo súrne potrebujú. No a úplne najlepšie boli poznámky typu či nestačí, že kvôli NIM (rozumej kvôli starším ľuďom) zavreli deťom školy a zakázali im športovať. 

Priznám sa, najskôr ma tie slová vytočili. Na jazyk sa tlačili nadávky. Ibaže potom mi zostalo tak čudne smutno. Čo je to za ľudí, ktorí sa v pohode nahlas a verejne priznávajú k tomu, že bez problémov by obetovali druhých, len aby v ich svete zostalo všetko bez zmeny? Nikdy nemali rodičov, či starých rodičov? Naozaj tomu nerozumiem. A bojím sa predstaviť si, čo by bolo, keby sa takíto ľudia dostali k moci a rozhodovali by o osudoch iných.  

Hovorí sa, že v ťažkých časoch sa ukazujú charaktery. Sme ešte len na ich začiatku a človek sa už nestačí diviť. Čo bude ďalej? 

Jeden český lekár na margo koronakrízy poznamenal, že sa potrebujeme hlavne upokojiť. Pretože toto nie je vojna a zvládneme to. Či sa však po korone zvládneme aj pozrieť do zrkadla, to už je druhá vec.   

 

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026