Vďakabohu za kozmetický balíček
Ešte viac si to uvedomujem po tom, ako som si prečítala v jednom francúzskom denníku, že Francúzi tento rok presne vedia, čo darovať rodine a známym pod stromček – po atentátoch v Paríži vzrástol záujem o kurzy prvej pomoci a kurzy sebaobrany.
Redakcia Žien v meste · 19. decembra 2015 · 2 min čítania
„Nemám ešte vianočný darček pre vnuka. Ale vieš, je to ťažké. Musím nájsť niečo také, čo mu otec nezoberie…“
Na tému vianočných darčekov, a najmä tých ešte stále nenakúpených, som si toho v poslednom čase na zastávkach autobusu, v MHD či v práci vypočula viac než dosť. Tieto slová ma však zarazili. Viem, nepatrí sa načúvať cudzím rozhovorom, ale v autobuse prúdia do vašich uší, aj keď nechcete. Verte, toto som počuť vážne radšej nechcela.
Asi šesťdesiatročná šarmantná dáma, ktorej by málokto hádal, že už má vnuka v puberte, vysvetľovala svojej kamarátke, ako to u nich doma s darčekmi chodí. Jej dospelý syn prepadol alkoholu a manželka sa s ním rozviedla. Ich štrnásťročné dieťa súd pridelil mame s tým, že k otcovi chodieva cez víkendy. Otec naňho neplatí.
„Nemá z čoho, keď všetko prechľastá. A vieš, ako je to medzi mladými… ona o ňom nechce už ani počuť, aj preto si neželá, aby si vnuk nosil darčeky domov. Nechce mať vo svojej domácnosti nič, čo by sa spájalo s jeho otcom. Aj keď to kúpim ja. Preto si vnuk necháva všetky darčeky u otca. A ten mu ich berie. Pred rokom som mu kúpila vysnívané tenisky, predal ich v krčme, aby mal za čo piť. A keď som vnukovi kúpila pulóver, začal ho nosiť on, už mu ho nevrátil. Tak teraz musím vymyslieť niečo, čo by mu zobrať nemohol…“
Nuž, ťažká dilema. Nečudujem sa, že pani ešte nemá nakúpené. Ale možno by mala vnukovi kúpiť jednosmernú letenku na koniec sveta a vychutnať si to, keď mu ju otec zoberie…
Rozhodovanie o darčekoch naozaj nebýva ľahké. Ale keď tak premýšľam o tom, čo ešte dokúpiť svojim blízkym, napadá mi ako dobre, že sa môžem rozhodovať len na základe toho, čo majú radi, čo by asi tak chceli, čo sa páči im (a mne). Ešte viac si to uvedomujem po tom, ako som si prečítala v jednom francúzskom denníku, že Francúzi tento rok presne vedia, čo darovať rodine a známym pod stromček – po atentátoch v Paríži vzrástol záujem o kurzy prvej pomoci a kurzy sebaobrany.
Neviem ako vy, ale ja si tento rok vravím: vďakabohu za každý kozmetický balíček pod stromčekom alebo hoci aj za žehličku…
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026