Ženy v meste
Veci okolo nás sa nedejú len tak

Veci okolo nás sa nedejú len tak

Keby sa ma nejaký skeptik zlomyseľne spýtal, či chcem byť naivná ako Skinnerov holub, odpoviem otázkou: a prečo nie? Je totiž celkom príjemné veriť, že hocikedy a hocikde sa môže prihodiť niečo zaujímavé, dobrodružné, vzrušujúce a že život nie je len sled pragmatických akcií a strohých reakcií, ale aj tajomných, fatálnych náhod.

Redakcia Žien v meste · 8. júna 2018 · 2 min čítania

 

Bolo to pred desiatkami rokov, keď americký psychológ B. F. Skinner skúmal správanie holubov – aby sa dostali k jedlu v kŕmidlách, museli zdolať prekážku. Potom nastavil mechanizmus dvierok tak, aby sa otvárali bez zásahu a náhodne. Operencom stačilo čakať, čo však nepochopili, a tak sa znova a znova tvrdohlavo pokúšali použiť pôvodnú fintu. Odrazu sa jeden holub pozrel doľava vo chvíli, keď sa jedny z dvierok otvorili. Keďže náhoda sa zopakovala aj druhýkrát, vták bol presvedčený, že toto je správny kľúč, že k získaniu jedlu sa stačí opakovane obzerať  doľava a opakoval to do aleluja.

Ako to celé dopadlo, momentálne nie je dôležité, pretože príbeh má len ilustrovať jav, ktorý C. G. Jung, psychológ a psychiater, nazval synchronicitou. Ide v nej o vieru, že veci okolo nás sa nedejú len tak, ale v zmysle vety: byť v správny čas na správnom mieste. Inak povedané – jedna vec spontánne, neplánovane a bez upozornenia vedie k druhej.

 

Prečítajte si

Sme slušná rodina

 

Príkladom tohto tajomného fenoménu je príbeh spisovateľa Billa Brysona, ktorý ponúkol istému časopisu, že napíše článok o pozoruhodných zhodách náhod. Po kladnej odpovedi nadšeného šéfredaktora, si to však Bryson rozmyslel, lebo si dodatočne uvedomil, že nemá dostatok informácií na to, aby dal dokopy dlhší a zmysluplnejší text. Bez toho, aby šéfredaktorovi napísal o zmene svojho plánu, sa vybral z domu. Ešte v ten istý deň sa ocitol na burze kníh, kde jeho pozornosť zaujal titul: Neprehliadnuteľné zhody náhod. Okamžite zistil, že práve toto potreboval. Možno to celé bola náhoda, možno si však skutočne synchronicita „želala“, aby Bryson na šéfredaktorov list neodpovedal hneď a „zaviedla“ ho na burzu.

Keby sa ma nejaký skeptik zlomyseľne spýtal, či chcem byť naivná ako Skinnerov holub, odpoviem otázkou: a prečo nie? Je totiž celkom príjemné veriť, že hocikedy a hocikde sa môže prihodiť niečo zaujímavé, dobrodružné, vzrušujúce a že život nie je len sled pragmatických akcií a strohých reakcií, ale aj tajomných, fatálnych náhod.

Apropo. To nemôže byť len tak, že Svetový deň oceánov a Deň najlepších priateľov pripadajú na ôsmeho a osmička je moje šťastné číslo…
 

 

 

 

 

 

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026