Viac ako na slovenský pôvod, pozeráme na kvalitu potravín

BRATISLAVA. Za prvý polrok tohto roka sa predalo o necelé percento slovenských potravín menej ako vlani. Za posledné dva roky však prišlo k nárastu podielu obratu z predaja slovenských potravín o vyše desatinu na 62,4 percenta. Hovoria o tom výkazy podielu obratu z predaja slovenských výrobkov, ktoré musia pravidelne zverejňovať obchodníci.

Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek je s výsledkami spokojný. „Tešíme sa každoročnému nárastu podielu z predaja domácich potravín, pretože si tým uvedomujeme nielen my, ale aj samotní konzumenti, že vyrobené na Slovensku, je zárukou istoty,“ povedal na utorkovej tlačovke svojho rezortu. Za cieľ si dal dostať predaj slovenských potravín na 80 percent.

 

 

Kvalita, pôvod, ale aj cena

„Nevyhľadávam slovenské potraviny plne cielene, ale ak mám dva produkty a jeden je slovenský, tak vždy si vyberiem ten, bez ohľadu na cenu,“ hovorí Kristýna z Bratislavy. Chce tak podporiť domáce produkty a tiež si myslí, že sú kvalitnejšie ako dovážané. Neznamená to však, že bojkotuje nákupy v Lidli, ktorý je známy menším zastúpením slovenských výrobkov.

Nakupovať z domácich zdrojov sa snaží aj Pavlína z Bratislavy. „Nie je to však vždy hlavné kritérium, záleží aj na cene a overenej chuti,“ hovorí. Pri výbere z dvoch rovnakých výrobkov však uprednostní domáci.

Pôvod potravín pri nákupe sleduje aj Lenka z Nových Zámkov. „Dosť často nakupujem v Coop Jednota, lebo zeleninu vykupujú od našich pestovateľov v okolí, takže je to naše,“ hovorí. Nakupuje však aj inde, no zvyčajne len vybraný tovar. Pre domáce produkty sa zvyčajne rozhodne aj v prípade, že sú o niečo drahšie.

 

 

Ružena z Bratislavy si vyberá skôr podľa obsahu a chuti, od nakupovania prevažne slovenských potravín upustila. „Mliečne výrobky, mäso, trvanlivé potraviny a drogériu nakupujem v Rakúsku, hlavne kvôli lepšej cene a rozumnejšiemu zloženiu výrobkov,“ hovorí. Ovocie a zeleninu kupuje z domácich zdrojov podľa sezóny.

„Radšej si kúpim slovenské jablká, mám pocit, že necestovali cez pol zemegule a zdajú sa mi chutnejšie,“ hovorí Alica z Modry. No pravidelne nakupuje aj v reťazci Lidl – hlavne kvalitné vysokopercentné šunky či syr.

U Andrei okrem pôvodu rozhoduje aj čerstvosť a obsah. „Ak mám málo času, skončím do najbližšieho obchodu a kúpim ovocie a zeleninu trebárs aj z Maroka,“ hovorí. Slovenské sa snaží kupovať hlavne mliečne výrobky, mäso a vajcia. Do Rakúska chodí na nákup bezlaktózových a bezlepkových výrobkov pre väčší výber a nižšiu cenu.

Nákupy v Lidli si pochvaľuje aj Soňa z Nitry. Najradšej má špeciálne týždne, okrem toho ich mlieko sa podľa nej dobre umiestňuje v testoch potravín. „Viac ako po lokálnom idem po kvalitnom,“ hovorí.

U Zuzany z Bratislavy rozhoduje čerstvosť, pôvod je až na druhom mieste. Vôbec ho nerieši napríklad pri nákupoch s deťmi, ktoré majú svoje obľúbené výrobky.

 

 

Aj iné čísla

V rámci domáceho potravinárskeho priemyslu sa podľa ministerských čísel najviac darilo slovenskému medu s podielom vyše štyroch pätín. Podobne je na tom aj hydinársky priemysel. Takmer na cieľových 80 percent sa dostalo aj liehovarníctvo, mäsopriemysel, pekársky a cukrársky priemysel, cestovinári, pivovarníctvo a tiež konzumné zemiaky. Približuje sa aj domáci mliekárenský priemysel a mlynári.

Optimizmus ministra pôdohospodárstva s množstvom slovenských potravín v predaji však nezdieľa Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. „V našich prieskumoch sme nezaznamenali žiadnu pozitívnu zmenu,“ hovorí jej riaditeľka odboru potravinárstva a obchodu Tatiana Belová.

Podľa prieskumu komory z novembra minulého roka je podiel slovenských agropotravinárskych výrobkov na pultoch reťazcov 39 percent.

Je za tým rozdielna metodika. Kým ministerstvo vychádza z podielu objemu predaných výrobkov, komora z podielu počtu druhov výrobkov.

Podobné čísla ponúka aj prieskum Potravinárskej komory Slovenska, ktorý robila už piatykrát so spoločnosťou GFK. Výsledky tohtoročného prieskumu ukazujú pokles z 50 percent v roku 2011 na 40 percent v roku 2015.

„Tento vývoj poukazuje na to, že kým slovenský spotrebiteľ má o slovenské potraviny záujem, obchodné reťazce týmto potravinám zmenšujú na pultoch priestor,“ hovorí riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová. Predpokladá, že ak by bol slovenským potravinám poskytnutý na pultoch väčší priestor, zvýšil by sa aj ich predaj.

V minulom roku dosiahlo Slovensko historicky najvyššie záporné obchodné sadlo zahraničného obchodu s potravinami, vyše miliardy eur, upozorňuje Halgašová. Ukazujú to údaje zo Správy o poľnohospodárstve a potravinárstve za rok 2014. Podiel slovenských potravín podľa ministerskej metodiky tak podľa nej nemá výpovednú hodnotu.

 

 

Dlhodobo slovenský, dlhodobo posledný

Z reťazcov vedú podľa ministerských údajov predajne Coop Jednota v Nových zámkoch, Vranove nad Topľou a Michalovciach. Podľa predsedu predstavenstva Coop Jednota Gabriela Csollára ide o dlhoročnú stratégiu siete – slovenské výrobky sa pohybujú medzi 68 až 75 percentami. „Zákazník na predajnej ploche sleduje pôvod výrobku, ale naďalej zostáva pre neho rozhodujúcim faktorom aj cena,“ hovorí. Slovenským výrobkom pomáhajú aj kampane, medializácia, ale aj potravinové škandály, myslí si.

Naopak, najhorší je reťazec Lidl so 16,2 percentami. „Našou absolútnou prioritou je dôraz na kvalitu, geografický pôvod produktov nezohráva vo filozofii spoločnosti Lidl rozhodujúcu úlohu,“ bráni sa reťazec. Pri výbere dodávateľov rozhoduje schopnosť zabezpečiť požadovanú kvalitu za najvýhodnejšiu cenu. Záleží aj na možnostiach dodávať požadované množstvo tovaru.

Zákazníci majú záujem hlavne o produkty pod privátnymi značkami, ktoré tvoria 85 percent sortimentu. „V prípade týchto produktov dokážeme zabezpečiť a skontrolovať zloženie a vysokú kvalitu ponúkaných výrobkov,“ tvrdí.

Tržby za slovenské potraviny v poslednom sledovanom období prekročili polovicu v reťazci Tesco. „Slovenskí dodávatelia sú pre Tesco najvýznamnejší obchodní partneri, ale treba brať do úvahy, že hlavné slovo má vždy zákazník,“ hovorí a reťazec Tomáš Ferenčák. Veľmi silné zastúpenie na tržbách majú podľa neho slovenskí dodávatelia hydiny, medu, mliečnych výrobkov, pekári a cukrári.

 

Prečítajte si aj Zákazníci chcú domáce ovocie a zeleninu, no musí byť lacné

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.