
Vianoce bez stresu alebo vyrieši sa to samo
Stres je taký plazivý element, plížiaci sa i do tých šťastnejších vianočných variant, no na rozdiel od osamelosti je v našich silách ho zmeniť. Stačí sa prenastaviť. U mňa to bolo vedomé rozhodnutie, pár rokov dozadu. Odvtedy si ich konečne užívam. Okrem jedla, ktoré nemusí byť v kilách a desatorakých koláčoch, je to i o darčekoch.
Redakcia Žien v meste · 18. decembra 2019 · 2 min čítania
Vianoce môžu byť okrem bielych/šťastných/rodinných aj osamelé či stresujúce. Závisí na okolnostiach a nastavení.
Stres je taký plazivý element, plížiaci sa i do tých šťastnejších vianočných variant, no na rozdiel od osamelosti je v našich silách ho zmeniť. Stačí sa prenastaviť. U mňa to bolo vedomé rozhodnutie, pár rokov dozadu. Odvtedy si ich konečne užívam. Okrem jedla, ktoré nemusí byť v kilách a desatorakých koláčoch, je to i o darčekoch.
Vianoce bez stresu: Darčeky len pre deti
Nás je pri vianočnom stole 12 kusov: 8 dospelákov, 4 deti. Okolo stola pes, divoké morské prasa, domáci potkan, korytnačka, 2 vtáci a za sklom húf rybyčiek. Ak odpočítame zvery a deti, tak keby každý dospelák dal každému ďalšiemu človeku čo len jeden jediný darček pod stromček, vznikla by tam hora darov o veľkosti tyranosaura.
Ich rozbaľovanie zaberie niekoľko hodín, ostane halda odpadu, plno zbytočne minutých peňazí, lebo nie každý sa trafí do vkusu obdarovaného člena. No hlavne deťom v priamom prenose ukazujeme ako vyzerá konzum a že Ježiško (či rodičia) nepoznajú mieru, vysadli na tigra spotreby a bezhlavo cválajú do hmotnej spotrebiteľskej temnoty .
Za tou kopou častokrát nevyžiadanych darov sú hodiny potenia sa v prelpnených obchodoch, trápenie mozgových buniek čo kúpiť, lebo niečo musíme predsa! Balenie do papiera, ktorý bol voľakedy žijúcim dýchjúcim stromom a tak ďalej.
Pred pár rokmi sme si dospeláci povedali, že dosť. Dohodli sme sa, že si darčeky budeme dávať vtedy, keď to tak cítime, počas roka či na narodky, no na Vianoce obdarujeme len deti. Pri tých tiež spojíme sily a kúpime radšej menej, no hodnotnejších darčekov.
Stromček konečne nie je do pol pása zahltený balíkmi, izbou sa nerinú štósy jednorázovo použitého papiera a hlavne, keď cez výklad vidím predvianočné tlačenice v obchodoch, obleje ma tiché šťastie, že tam nemusím vôjsť a stať sa ich súčasťou.
Ježisko ako striedma bytosť
Obdarovávanie je super, keď nie je v zhone a podmienené zvykom zotrvačnosti.
Viem, že sú ľudia, ktorí si to dokážu naplánovať a darčeky riešia priebežne počas roka. Hlboký obdiv takým bytostiam. Vzhliadam k nim, no nedokážem sa im rovnať. Preto, ak patríte k sorte dobiehačov na poslednú chvíľu, lepšie sa beží naľahko. Aj nálada v cieli bude veselšia a sviatočnejšia, ak vám nebudú po čele stekať kropaje potu a na ramenách nedonesiete stres z obchodných centier.
Heslom: “Skromnosťou k udržateľnosti “ sa to dá vysvetliť aj svokre či tchánovi. Deti budú vidieť, že Ježiško je rozumná striedma bytosť alebo, že rodičia to s ich budúcnosťou, výchovnými návykmi i šetrením planéty myslia úprime.
Radostné Vianoce na mieru, podľa vlastného gusta, s neumytými oknami zato s veselou náladou za nimi želám.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



