Viera Petrášová dostala výpoveď aj preto, že je žena. Súdy riešia diskrimináciu žien veľmi málo

 

BRATISLAVA. Začínala ako lesná robotníčka, pretože jej rodičia boli vylúčení zo strany a ona nemohla ísť študovať. Nakoniec vyštudovala vysokú školu, získala titul CSc. a v roku 1999 sa stala generálnou riaditeľkou sekcie lesníckej na ministerstve pôdohospodárstva. V roku 2003 vyhrala Viera Petrášová (61) ako vôbec prvá žena na Slovensku antidiskriminačný spor s Národným lesníckym centrom (NLC). Už vtedy súd uznal, že jej zamestnávateľ neumožnil koordinovať projekt, ktorý neskôr zveril mužovi s nižšou kvalifikáciou než mala ona.  

Od roku 2009 sa s rovnakým zamestnávateľom súdi pre výpoveď aj preto, že jej nedal možnosť robiť projekty, na ktoré má ako špičková vedkyňa kvalifikáciu a skúsenosti. Trvalo ďalších osem rokov, než v piatok 17. marca Okresný súd vo Zvolene uznal, že výpoveď bola neplatná a jedným z dôvodov je aj diskriminácia.

 

Ilustračné foto – TASR

 

Špičková vedkyňa

„Docentka Viera Petrášová je špičková vedecká pracovníčka, súdna znalkyňa na všetky odvetvia lesníctva. Ako jediná žena a jediná vedkyňa v centre mala vedeckú kvalifikáciu 2A a  aj v interných hodnoteniach NLC sa vždy umiestnila na popredných priečkach Jej odbornosť nikto nespochybnil ani v čase súdneho konania,“ povedala pre Ženy v meste Janka Debrecéniová, právnička zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť, ktoré Vieru Petrášovú od začiatku zastupuje.

Petrášová ešte v auguste 2008 vypracovala dva projekty, na ktoré mohlo lesnícke centrum dostať od Poľnohospodárskej platobnej agentúry sumu viac ako 4 milióny korún. Keď boli projekty hotové, NLC ich nepredložilo a dôvody nevedelo dostatočne vysvetliť počas celého súdneho konania.

„Suma, o ktorú takto Národné lesnícke centrum prišlo, predstavuje takmer desaťnásobok ročnej mzdy pani Petrášovej,“ vysvetlila Debrecéniová.

 

Ilustračné foto –  TASR

 

Vybavovanie si účtov

O nepodaní projektov vtedy rozhodol generálny riaditeľ NLC, čo bol ten istý muž, ktorého Viera Petrášová v roku 1999 vystriedala na poste generálnej riaditeľky lesníckej sekcie ministerstva pôdohospodárstva. Podobný projekt v tom čase predložil kolega Petrášovej, ktorý mal nižšie vzdelanie a menej skúseností, ale jeho projekt NLC podporilo a agentúre predložilo.

Petrášová neuspela ani pri ďalších projektoch a vedenie NLC ju v rámci organizačných zmien označilo za nadbytočnú. „Ponúkli jej prácu montážničky, kde by lepila rámy. Bolo to zaradenie, na ktoré vám stačí stredoškolské vzdelanie, s platom by klesla o sedem tried. Dokonca jej ústne ponúkli aj miesto upratovačky,“ povedala Debrecéniová.

 

Národné lesnícke centrum.   Foto – Eduard GENSEREK, fond Lesníckeho a drevárskeho múzea Zvolen

 

Žena áno, ale nie ako šéfka 

S predsudkami bojovala Petrášová v mužskom prostredí lesníctva dlho. „Muži sú určite radi, keď majú medzi sebou ženu, len im nemôžete robiť šéfku. Aj moji terajší kolegovia z Nitry mi hovoria, že najväčším problémom počas môjho pôsobenia na ministerstve bolo, že som sa ocitla ako žena vo vedúcej funkcii v mužskom povolaní. Stereotypy tam prevládali veľmi silno,“ povedala v rozhovore pre SME ešte v roku 2012 Viera Petrášová.

Piatkové rozhodnutie súdu, ktoré ešte nie je právoplatné, označilo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť za mimoriadne významné, pretože napriek platnosti antidiskriminačného zákona od roku 2004 je prípadov diskriminácie žien na základe pohlavia a rodu, o ktorých rozhodli súdy na Slovensku, žalostne málo. „Podľa údajov ministerstva spravodlivosti z minulého týždňa bolo doteraz právoplatne ukončených 26 prípadov – a to ešte nehovoríme, či boli úspešné alebo nie,“ upresňuje Debrecéniová.

 

Viera Petrášová.  Foto – odz.sk

 

Kritika výboru OSN

Podľa právničky je problém, že antidiskriminačnému právu sa takmer vôbec nevenujú študenti a študentky na právnických fakultách, ani sudcovia a sudkyne, či advokátky a advokáti. Tí  dokonca niekedy ženy odrádzajú, aby do podobných súdnych sporov vôbec išli.

Rovnaký názor v novembri 2015 vyslovil aj Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien, keď vo svojom hodnotení konštatoval, že „súdy sa iba zriedka zaoberajú prípadmi diskriminácie na základe pohlavia a rodu.“ Výbor tiež poukázal na to, že ženy sa obávajú stigmatizácie. Rovnako upozornil, že kvalitná právna pomoc je pre mnohé nedostupná. „Súdne poplatky sú vysoké, často dochádza k súdnym prieťahom,“ konštatoval výbor OSN.

Potvrdzuje to aj prípad Viery Petrášovej, ktorá by takýto zdĺhavý súdny proces bez pomoci mimovládnej organizácie nezvládla. „Keď som vyhrala prvý spor v roku 2003, zastupovala som sa pred súdom sama. Stále tu chýbajú poradne pre ženy, ktoré by im boli nápomocné,“ povedala pre Ženy v meste Petrášová. Čas a energiu, ktorý prípadu venovala, neľutuje. Najhoršie, s čím sa musela vysporiadať ona, jej rodina a blízki, bola morálna ujma. „Musela som sa naučiť žiť s tým, že mi pošpinili meno, hoci som nič zlé nespravila,“ dodala. 

 

Prečítajte si aj Biela vrana Lapinová: Má cenu za odvahu, ale mesačne musí vyžiť zo 180 eur