Víkend v Tatrách

Je piatok. Predvčerom som sa pýtala dievčat, aké majú plány na víkend. Mohli by sme po dlhej dobe niečo podniknúť. Slávka v sobotu pracuje, Sisa ide s Peťom na víkend preč, Livkin drobec je chorý, Vierka sľúbila, že sa ozve. Neozvala sa. Dobre, tak plán „B“. Poviem drahému, že nemám žiaden program na víkend a mohli by sme niekam vyraziť.

„Jasné, kľudne niečo nájdi.“

„Poďme do Tatier. Dobre.“

Dobre, zajtra ideme do Tatier. Zajtra som sa zobudila prvá. Tak ako vždy. Nechám ho, nech si oddýchne, vypijem si rannú kávu, zájdem kúpiť čerstvé pečivo na raňajky. Stále spí. Tak upracem, aj tak tu nebudeme, aspoň mám čas dať byt do poriadku teraz. 11,30. Snáď už je dosť hodín na to, aby bol vyspatý. Vpadnem do spálne a môj milovaný sa zobudí. Kým sa preberie, urobím mu kávu a raňajky. 12.30 .

„Myslíš, že sa nám oplatí ísť na takú dlhú cestu?“

Po tejto jeho otázke si vizualizujem, ako ho škrtím pod krkom. Z rukáva sype ďalšie argumenty, prečo už nemá význam niekam chodiť, veď polovica víkendu je prakticky za nami. Aby som mu neublížila, buchnem dverami, a idem si vyvetrať hlavu aspoň na krátku prechádzku do mesta.

Po hodine som sa predýchala. Drahého nájdem spokojne odfukovať na gauči, pred ním počítač, pred počítačom telka. Adrenalín, ktorý sa človeku nahromadí v tele, keď sa hnevá má aj svoje výhody. Musím niečo robiť, lebo by som vraždila. A tak sa nakoniec všetko leskne, vonia teplá večera. V nedeľu dostane môj milý skvelý nápad navštíviť svokrovcov, lebo nik iný blízko nebýva. A krásny víkend je za nami.

Poučená sa pýtam dievčat hneď v pondelok, či si na ďalší víkend neurobíme spoločný program. Keďže žiaden normálny človek v pondelok na víkend nepomýšľa, ostane náš plán visieť vo vzduchu. Štvrtok:

„Drahý, mohli by sme niekam vyraziť“.

„Jasné, kľudne niečo nájdi, mohli by sme ísť do Tatier.“

Nebudem opisovať scenár predchádzajúceho víkendu do posledného slova, ale znovu sa opakoval.

Dnes som náhodou na internete objavila skvelý tip na wellness hotel. Zasa to skúšam na môjho muža.

„Drahý, našla som super pobyt“.

Prekvapivo ho to nadchlo tiež. „Môžeme si to rezervovať o 2 týždne, čo ty na to?“

„Neviem, ešte by som počkal, porozprávajme sa o tom neskôr, mám prácu.“

Viete čo? Už som to rezervovala. Potrebovala som sa poučiť dvakrát, aby som pochopila, že keď niečo chcem, tak to mám skrátka urobiť. Že nemám donekonečna riešiť s okolím, čo áno a čo nie. Keď niečo chcem, musím si za tým ísť. Bola by som hlúpa, keby som rovnakú chybu, akú som urobila za posledné dva víkendy, urobila aj tretíkrát. A neplatí to iba pre wellness pobyty. Platí to vo všetkom.

Raz sa ma jeden známy opýtal: „Kto je najdôležitejším človekom v tvojom živote?“ Po zamyslení som mu musela povedať, že ich je viac…moji rodičia, sestra, teraz už môj manžel. Nesprávne. Najdôležitejším človekom si ty sama. Ak chceš žiť šťastný a naplnený život, musíš sa starať, aby si ho naplnila. Ty. Nik iný. Musíš sa snažiť, aby si TY bola spokojná. Ak budeš šťastná ty, budú šťastní aj ľudia, na ktorých ti tak záleží. Ale nikdy, naozaj nikdy by nemali priania niekoho iného byť dôležitejšie ako tie tvoje.

Nechcem tým samozrejme povedať, že kľúčom ku šťastiu je vykašľať sa na rodinu. Ak som si kedysi myslela, že moji rodičia sú pre mňa najdôležitejší na svete, znamená to len toľko, že aby som bola šťastná, potrebujem ich počuť, urobiť im radosť, či sa len s nimi porozprávať.

Ale to všetko sú moje potreby, ktoré musím uspokojiť ja sama. Je to dôležité pre moje šťastie. Ich šťastie by mi však nemalo byť prednejšie ako to moje. Vyhovieť im, keď s nimi súhlasím je správne. Vnútorne s niečím ticho bojovať a napriek tomu vyhovieť, to nie je šťastie, to je hlúposť a priama cesta do pekla.

Je fajn urobiť niečo pre druhých, človeku to pohladí srdce aj dušu a cíti sa dobre. Je nesprávne čakať, že druhí budú robiť niečo pre nás, len preto, lebo si to my prajeme. A preto – najdôležitejším človek v mojom živote som ja. Moje túžby, sny, priania, moja cesta, ciele.

Nečakaj na to, kedy bude mať tvoj muž čas, nečakaj na lepšie počasie, nečakaj kým sa zobudí, kým bude obed, nečakaj na ďalší víkend. Rob veci pre seba a rob ich teraz, kto chce sa pridá a možno to bude dvojnásobná zábava. Počúvaj svoje srdce a staraj sa oň tak, že sa budeš starať o seba a svoju pohodu. …A keď bude drahý chcieť, môže ísť do toho wellness hotela s tebou.

 

Prečítajte si aj ďalšie blogy

 

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.