Ženy v meste
Vraj chceme ukrižovať poctivých mužov. Pritom je tu hon na ženy

Vraj chceme ukrižovať poctivých mužov. Pritom je tu hon na ženy

Je niekedy ťažké, priznať si, že aj človek s obdivuhodným životným príbehom, reputáciou, charizmou a postavením, môže zlyhať. Ale že bude diskusia taká necitlivá k obetiam, obzvlášť od žien, to som, priznám sa, nečakala. Iracionálne výkriky, že ide o mediálny lynč slušného človeka, pričom chýba motív, aj páchatelia.

Redakcia Žien v meste · 6. júla 2020 · 3 min čítania

Za posledné týždne sme sa o našej republike vo vzťahu k ženám dozvedeli veľa. Najprv sme v polovici mesiaca počúvali, že sme precitlivelé, že sexuálne obťažovanie je náš výmysel a ide predsa o normálne dvorenie. Vypočuli sme si, že chceme sterilnú spoločnosť, kde sa muži budú báť otvoriť ženám dvere. Kým my sme hovorili o tom, ako nás už od 13-tich chytajú cudzí muži za prsia na ulici, oni rozprávali o dvorení a galantnosti. Dve priamky, ktoré sa nikdy nepreťali. Dva vesmíry, ktoré sú tak vzdialené, že tí druhí nepočujú, čo hovoria tie prvé.

Potom som si však prečítala opäť smutné správy. Aj od žien, ktoré si vážim. Ktoré majú v iných témach násilia na ženách jasné postoje. Vypočula som si, že neveria štyrom ženám, že ich prominentný neurológ Traubner počas vyšetrovania obťažoval. Ženy sa navzájom nepoznajú. Všetky popísali v podstate to isté. Všetky vtedy boli mladučké. Každej pozeral do nohavičiek, dvom prechádzal po tele aj prsiach pierkom, niekoľkým prehmatával prsia, aj keď prišli do ambulancie so stuhnutým krkom.

Je to niekedy ťažké, priznať si, že aj človek s obdivuhodným životným príbehom, reputáciou, charizmou a postavením, môže zlyhať. Ale že bude diskusia taká necitlivá k obetiam, obzvlášť od žien, to som, priznám sa, nečakala. Iracionálne výkriky, že ide o mediálny lynč slušného človeka, pričom chýba motív, aj páchatelia. Za seba poviem, že by som bola oveľa radšej, keby sme článok o profesorovi Traubnerovi nikdy napísať nemuseli.

Prečítajte si

Vyslali sme signál obetiam, že majú držať ústa

Ono je to vlastne úplné nepochopenie celej dynamiky obťažovania a násilia na ženách. Robíme z obetí nesvojprávne hlupane, ktoré vraj nevedia rozlíšiť, že lekár ich iba normálne vyšetroval. Priznám sa vám, mám prasknuté dve platničky priamo nad kostrčou, bola som už u štyroch neurológov a raz týždenne chodím na fyzioterapiu. Všetko sú to muži. Často som tam v spodnej bielizni, často riešime aj chôdzu, aj vyšetrenie. Všetkým v ambulancii je jasné, čo sa deje. A všetkým v ambulancii bolo jasné, čo sa deje aj pri doktorovi Traubnerovi. Nie, nie je normálne, že neurológ vám hľadá hrčky na prsníkoch, keď idete riešiť problémy s krkom. Hrčky na prsníkoch vyšetruje váš gynekológ alebo gynekologička. A nie je normálne, že namiesto reflexov vám niekto chodí pierkom po celom tele a namiesto vyšetrenia sa cítite ako na tantrickej masáži.

Mrzí ma to o to viac, že sme hovorili aj s mnohými ďalšími obeťami tohto lekára. Štyri boli ochotné hovoriť na záznam, ďalších minimálne 6 s nami hovorilo, ale báli sa povedať to verejne. V priebehu písania reportáže sa mi ozývali kamošky, že majú kamošky, ktoré majú podobný zážitok. Tých žien je veľa, a príbehy sú všetky rovnaké.

Mrzí ma, že neveríme obetiam. Nečudujem sa im, že radšej mlčia. Je asi ľahšie tváriť sa, že žijeme v jednoduchom svete, kde slušní ľudia sú slušní, a zlí sú neslušní. Minule Barack Obama povedal vetu, ktorá aj na tento prípad sedí: Ľudia, ktorých nenávidíte, majú radi svoje deti a starajú sa o nich. A ľudia, ktorých považujete za svoje vzory, majú naopak, mnohé chyby. Život nie je čiernobiely. A síce je ťažké o tom hovoriť, ale musíme. Nemáme na výber. 

Čerešničkou na torte už pre mňa tento týždeň bolo len to, že článok v skutočnosti písal môj kolega Janko Krempaský. Podpísaná som pod ním bola preto, že som robila rozhovor s dvoma obeťami. Inak som sa do procesu nezapájala a videla som až finálny produkt, ktorý som len spripomienkovala. Hejt, ktorí spustili mnohí muži v staršom veku, sa upriamil čisto na mňa a moju osobu. Mužského kolegu nikto ani nespomína. Vypočula som si o sebe, že som nedovzdelaná, ľahkých mravov, že robím hon na čarodejnice a vynášam súdy. Veľa hovoríme o tom, že ženy novinárky si toho musia vypočuť podstatne viac ako ich kolegovia. 

A toto bol pre mňa opäť zážitok – spoločnosť, v ktorej sa najľahšie útočí na ženu jej spochybňovaním, slutshamingom, urážkami. Muža, ktorý článok písal, radšej prehliadneme. Nehodí sa nám do celkového obrazu fanatických feministiek, ktoré chcú rad-radom ukrižovať poctivých mužov.  Hon na ženy tu je pritom desaťročia a vyzerá, že tak rýchlo sa neskončí.

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026