Vraj sa nemám stresovať. Ale prečo vlastne?

 

Mám za sebou ďalší neúspešný pokus o dieťa. To, čo som najčastejšie počúvala bolo, aby som sa nestresovala. Buď pokojná a nestresuj sa. 

Nemyslím si, že je prirodzené potláčať akúkoľvek emóciu, myslím tým hlavne negatívnu emóciu. Nebyť sústavne pozitívna je súčasťou našej ľudskosti. Nie je prirodzené potláčať negatívne myšlienky. Keď sa nastavím na byť pozitívna vždy a všade, a prirodzene mám aj negatívne myšlienky, nie som sama sebou. Som potom na seba naštvaná, čo vyústi do väčšej negativity. Učím sa prijímať vlastnú negativitu, prestávam so snahami  o neustále pozitívne naladenie. Moju cestu by som nazvala snahou o prirodzený optimizmus a pri optimizme nepotláčam samu seba.

Ten istý princíp aplikujem aj na stres. Už ste niekedy dokázali byť v sústavnom stave relaxu počas päť týždňov? Za normálnych okolností to je veľmi obtiažne. Do toho si pridajte typické situácie s IVF procesom: hormóny, bolesti, operácia, lekári, rozhádzané emócie, možno do toho ochoriete, pohádate sa s manželom, či vám nesadne kolegyňa. Keďže sa nemám stresovať, a každá z týchto situácií ma dokáže vystresovať, dostanem ešte väčší strach, že môžem ublížiť embryu. Alebo sa obviňujem, že keďže som sa vtedy stresovala, tak to kvôli tomu nevyšlo. A na to príde ešte väčší stres.

 

Prečítajte si

Štyridsiate narodeniny a strach radovať sa

 

Začínam sa priateliť so svojím stresom. Akceptujem, že je súčasťou môjho života a ukáže sa aj počas procesu umelého oplodnenia. Keď cítim, že stres rastie a nie som s ním v pohode, tak meditujem. Na YouTube som našla výborné meditácie na podporu IVF procesu. Verím, že i len 5 minút hlbokého pokoja denne pomôže viac ako snaha nestresovať sa, ak vyústi do ešte väčšieho stresu. 

Za posledných šesť rokov som dostala veľa rád, ako sa mám správať, alebo cítiť, aby sa mi podarilo otehotniet. Veľa som ich nasledovala, aj keď si niektoré odporovali. Zistila som, že som ich nasledovala hlavne pre strach, že ak ich nebudem robiť, tak neotehotniem. So všetkými radami som stratila dôveru v múdrosť môjho tela. Rozhodla som sa ho konečne počúvať! Telo vie, čo má robiť a treba mu veriť, že dokáže vynosiť dieťa, aj napriek normálnej dávke stresu. A i keď to teraz nevyšlo, tak som sa cítila najlepšie zo všetkých mojich pokusov. A aj dopad hormónov na telo bol minimálny.  Verím, že raz to vyjde. 

 

​​​​​​​