Vy to, pán premiér, necítite? To bublanie?

 

Vážený pán premiér!

Mám strach. Nie z utečencov, ale z toho, ako sa vyvíja naša spoločnosť. Vy to, pán premiér, necítite? To bublanie?

Raz mi seriózny veľkopodnikateľ povedal, že nie ste zlý človek a že máte podľa neho aj dobré úmysly. Ale že o tom, čo robia vaši spolupartajníci, ani netušíte. Vždy si na túto vetu spomeniem, keď Vás vidím. Vie o tom? Nevie o tom? Cíti to, tú hanbu za druhých, ten smútok a strach z toho, čo vybuble na povrch?

Pôvodne som Vám chcela napísať vtipný list, že sa aspoň trochu zasmejeme, ale to, čo sa deje v tejto krajine, je už tak strašné, že to je vlastne smutné. Dúfam, že aj Vám musí byť pritom ťažko tak, ako každému slušnému občanovi.

Minister s veľkou hotovosťou s viagrou vo vrecku, ministri s nálepkami narkomanov, prokuratúra, či finančná správa  s vizitkami zlodejov, ministri bytovej mafie, podvodníci, mafiáni,  DPH-čkári… Multimilionári z Bonaparte, ktorí k majetku nikdy nemohli prísť poctivým podnikaním, veksláci, realitní špekulanti ako mega podnikatelia, ktorí na daniach zaplatia menej ako priemerný štátny zamestnanec. Prenasledovanie a vyšetrovanie tých, ktorí sa na to už nemôžu pozerať, tlačové konferencie ÚDAJNÝCH mega podvodníkov a zlodejov so zverejňovaním nelegálnych odpočúvaní a prepisov súkromnej komunikácie, komunikácia na úrovni morálneho dna, prenasledovanie a zastrašovanie novinárov, potupné zverejňovanie osudov detí, ktoré si to neželajú, kruté zaobchádzanie štátnymi úradníkmi, zdieranie čestných podnikateľov… je mi ťažko to všetko čo i len napísať, nie to ešte si spomínať.

Vy to, pán premiér, necítite? To bublanie absolútneho morálneho dna tejto krajiny? Neverím, že nie, lebo ten váš známy a seriózny veľkopodnikateľ povedal úprimne, že vraj nie ste zlý človek. Že to Vaši kamaráti za vašim chrbtom a že ste z toho sklamaný. Nie je naozaj čas vrátiť ľuďom to, čo im „demokratická mafia“ ukradla, teda tie ISTOTY?!

V Akadémii kritického myslenia ma naučili aj to, že dnešná spoločnosť je výnimočná v dvoch veciach. Prvá, že nevieme takmer na základe žiadnych indícií zadefinovať svet, do ktorého vyrastú naše deti. Rodičia totiž kedysi vychovávali deti pre svet, ktorý poznajú. Pre aký svet máme vychovávať naše deti??

Druhá vec je, že hodnota vlastnenia informácie je už dnes tak neskutočne nízka, že prestala byť konkurenčnou výhodou. Informácie sú všade a padajú na nás zo všetkých strán. Výhodou je už iba schopnosť s tými informáciami pracovať, triediť ich, vyhodnotiť a kontexty uvádzať navzájom do zmysluplných vzťahov. Aké vzťahy vytvárame beztrestným zverejňovaním súkromnej komunikácie, ktorú musel poskytnúť len niekto v rovnošate??

V Akadémii kritického myslenia ma naučili aj to, že pri výmene názorov nemusí byť víťaz.  Pán premiér, z tejto špiny v krajine však môže vyjsť víťaz.  Nie ten. čo „vyhrá voľby a môže všetko“, ale Kotleba, ktorý nemusí ani prstom pohnúť.

Mám strach. Nie z utečencov, ale z toho, ako sa vyvíja naša spoločnosť. Vy to, pán premiér, necítite? To bublanie?

Ženy v meste