
Vymenila som rodinného lekára
Žijeme v hektickej dobe. Nevieme oddychovať, relaxovať, vypnúť. Aj vy niekedy pociťujete také brnenie po celom tele? Mne sa to občas stáva, keď mám náročný deň nielen v práci, ale aj doma. Keď mi telefóny vyzváňajú, neviem čo skôr.
Redakcia Žien v meste · 11. augusta 2017 · 2 min čítania
Až keď ho strácame, až vtedy si uvedomíme, čo skutočne zdravie v našom živote znamená. Zapne nám kontrolka a začíname si ho vážiť. Obávame sa vážnych chorôb. Bojíme sa bolesti. Veď nič dobré okolo nepočuť. Samé náhle ochorenia, úrazy. Nielen starší, ale mladí a žiaľ, aj deti. Náš postoj je taktiež rôzny. Preventívne prehliadky riešime individuálne. Myslím si, že záleží aj od lekára a od jeho prístupu.
Musím sa priznať, že až po dvadsiatich rokoch som sa odhodlala zmeniť obvodného lekára. Bol to rodinný známy a bol… hrozný. Žiadna preventíva. Keď som niečo potrebovala, radšej som si kúpila v lekárni, aby som nemusela čeliť jeho nezáujmu. Sestrička sa zrejme prispôsobila a bola rovnaká. Samozrejme, pracovná doba iba dopoludnia. Natrafiť v popoludňajších hodinách na jeho osobu, skôr nepravdepodobné. Chvalabohu, neriešila som žiadne vážnejšie ochorenia. Hoci boli výhrady od rodinných príslušníkov nech od neho neodchádzam (pán doktor bol vysoko urazený, ani na mňa nepozrel, no čo už – zvykla som si) viem, že som urobila správne. Niekedy urobiť ten krok vpred je ťažké. Hlavne, čo sa známych a rodiny týka.
Nová pani doktorka je milá, usmievavá, pristupuje k pacientom osobitne, so záujmom. Urobila mi hneď rôzne vyšetrenia, odbery. Automaticky. Bez výhrad. Ešte čakám na výsledky krvných testov (dúfam, že budú v poriadku). Našťastie, výber gynekológa bol správny. Ten si na preventívy potrpí. Mám rešpekt. Hoci je to stará škola, musím byť dochvíľna. A som rada. Lebo niet nad včasné diagnostikovanie.
Žijeme v hektickej dobe. Nevieme oddychovať, relaxovať, vypnúť. Aj vy niekedy pociťujete také brnenie po celom tele? Mne sa to občas stáva, keď mám náročný deň nielen v práci, ale aj doma. Keď mi telefóny vyzváňajú, neviem čo skôr, všetci odo mňa niečo chcú, rozčuľujem sa, nestíham. Je to zo stresu a únavy. Cítim, že potrebujem zresetovať. Ale aj to sa treba naučiť. Trojička – psychika, strava, pohyb, musí byť vyvážená. Vedieť vypnúť všetky zmysly. Zharmonizovať celé telo. Keď si doprajeme kvalitný odpočinok, zlepší sa aj náš výkon. Sme omnoho spokojnejší.
Keď mi kamarátka povedala, že jej starý otec je v nemocnici, vek 90 rokov, myslela som, že je to niečo vážne. Ona sa len pousmiala. Dvadsať rokov nebol u lekára. Išiel iba na také preliečenie, lebo tie horúčavy boli priveľa aj na neho. Neberie žiadne lieky, nič ho nebolí, nemá žiadne diagnózy. Bol tuhý fajčiar a ani teraz si neodoprie – aspoň dve cigaretky denne musí mať. Keď sa ho lekárka v nemocnici pýtala od kedy nefajčí a jeho odpoveď znela, že dva týždne (čas jeho pobytu v nemocnici), tak sme sa zasmiali. Šťastný to človek. Nie nadarmo sa hovorí, zdravý človek=šťastný človek.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



