Ženy v meste
Vyzerá to na dobrý „bordel“

Vyzerá to na dobrý „bordel“

Prečo sa starí ľudia a tí, čo sa o nich starajú, nedostanú k vakcínam rýchlejšie? Prečo to inde ide a u nás zase nie? Keď sme dokázali zorganizovať „najväčšiu logistickú akciu v dejinách Slovenska“, rozumej celoplošné testovanie, doslova za týždeň, očakávala by som trošku iné tempo pri očkovaní, vy nie?

Redakcia Žien v meste · 9. januára 2021 · 2 min čítania

V prvý januárový deň sa okolo mňa váľajú igelitové vrecia a škatule s vecami, vedľa nich matrace z postelí, okolo ktorých pobehuje pes vyrušený zo svojej každodennej rutiny. Taká menšia sťahovka. „Keď platí ako na Nový rok, tak po celý rok, zrejme bude 365 dní okolo mňa dobrý bordel,“ pomyslím si. Prešlo pár dní a začína sa to napĺňať. 

Najskôr ma, jemne povedané, zneistí tempo očkovania proti koronavírusu v našej krajine. Akoby sme sa len chystali na to, že covid sem dorazí tak o tri roky. Pohoda, klídek, tabáček, veď máme čas… Sledujem, koľko ľudí denne zaočkujú v iných krajinách, koľko u nás. Tie čísla sú také rozdielne, asi ako keď si kontrolujem tiket loto. Prečo?

Prečo sa starí ľudia a tí, čo sa o nich starajú, nedostanú k vakcínam rýchlejšie? Prečo to inde ide a u nás zase nie? Keď sme dokázali zorganizovať „najväčšiu logistickú akciu v dejinách Slovenska“, rozumej celoplošné testovanie, doslova za týždeň, očakávala by som trošku iné tempo pri očkovaní, vy nie?  

Sulík a Holý…

Namiesto toho počúvam zas a znova, čo všetko Sulík neurobil ako mal. Spočiatku ma ešte zaujímalo, kto má pravdu, ako to bolo s tým verejným obstarávaním a ako nie, ale keď to počúvam či čítam po neviem koľký raz, už mi to znie ako zlá storka z manželskej poradne. 

„Veď buď sa s ním rozveď, alebo mu tú neveru odpusť, už sa k nej nevracaj a pohnite sa ďalej,“ povedal by dobrý psychológ uplakanej klientke. Škoda, že funkciu vládneho psychológa zatiaľ nemáme…

Do toho sa človek dozvedá, že vicepremiér Štefan Holý zo Sme rodina, mal na lety za rodinou do Británie výnimku od hlavného hygienika Jána Mikasa už od 20. novembra 2020. To znamená, že po prílete nemusel mať negatívny test, ani absolvovať karanténu. Prečo o tejto informácii tri týždne obaja svorne mlčali, si možno iba domýšľať. Bude po tomto všetkom ešte niekto brať vládu a hlavného hygienika vážne, keď budú opäť apelovať na zodpovednosť a zdravý rozum nás ostatných a vyzývať k dodržiavaniu nariadení? Ja apelujem na hanbu, nech pána Holého a pána Mikasa trošku prefackuje.

Kotlebovci si idú svoje

Aby toho nebolo málo, kým sa všetci zaoberajú pandémiou, hnedučkí si idú ďalej svoje. Tentoraz kotlebovci navrhujú, aby z trestného zákona boli vypustené všetky extrémistické skutky, ako je napríklad hanobenie národa, rasy či presvedčenia, popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov proti ľudskosti, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti… Toto by podľa nich nemali byť trestné činy. A čo teda? Celkom normálne správanie sa celkom normálnych ľudí v 21. storočí? 

Veď vravím, rok sa len začal a už to vyzerá na dobrý bordel. Neostáva iné len veriť, že bude platiť aj porekadlo: Zlý začiatok, dobrý koniec… 

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026