Vyzlečte manekýnu!

 

Pamätáte sa na scénu z filmu Pretty woman, keď sa Julia Roberts vybrala na nákup do najdrahších obchodov na Rodeo Drive v Los Angeles? A ako jej v jednom z nich povedali, že u nich si určite nič nekúpi a dali jej pocítiť, že je pre nich menejcenná?

V jednom z bratislavských obchodných centier v obyčajnom obchode – nie žiadnom nóbl – sme so sestrou zažili podobný pocit menejcennosti.

Vybehli sme na krátku babskú jazdu, ktorej súčasťou boli aj nákupy. V jednom obchode si sestra vo výklade vyhliadla letné šaty, ktoré sa jej veľmi zapáčili. Vstúpili sme dnu a prehľadali všetky vešiaky, ale jej číslo sme nenašli. Jedine umelá manekýna bola oblečená do šiat, ktoré by jej zrejme sadli.

Tak som poprosila predavačku, aby ich dala dolu. „Figuríny nevyzliekame!“ povedala rozhodne a chcela tým ukončiť našu konverzáciu. Mne to nedalo, tak som sa opýtala, prečo. Odpovedala, že je to príkaz od šéfa. Pre mňa nepochopiteľné. Odpovede z kategórie: „nie, lebo nie,“ ma nikdy neupokojovali, tak som už bola mierne nervózna. Vtedy mi predavačka povedala, že mi ich môže zarezervovať. Načo by som ich rezervovala, keď nemám istotu, či budú dobré? Veď sa ani nedali vyskúšať. Navyše, keď budú vyzliekať manekýnu, sestra už bude v Poľsku. Tak nám predavačka ešte ponúkla, že môže zistiť, či ich v inom obchode nemajú. Na cestovanie do iného nákupného centra sme už však nemali čas.

„A nemôžete sa opýtať šéfa, či by sa predsa nedalo vyzliecť figurínu vo výklade?,“ ešte som skúsila poradiť predavačke, ako by nás mohla upokojiť. „V žiadnom prípade, to si nedovolím, nechcem si to zliznúť  a odskákať,“ odpovedala.

Odišli sme s prázdnymi rukami. Ešte raz sme si pozreli výklad: nebola to nejaká špeciálna umelecká kompozícia, ktorá by vyzlečením, prípadne prezlečením jednej manekýny stratila na hodnote. Obzvlášť, že ju mohli obliecť do tých istých šiat len vo väčšom čísle.

Nuž, dobre si pamätáme, ako si Julia Roberts v spomínanom kultovom filme nakoniec kúpila famózne šaty, ale u konkurencie. Podobné riešenie sme zvolili aj my.

Nabudúce už radšej rovno pôjdeme tam, kde nás chcú, kde sú ochotní vyzliecť aj manekýnu, len aby sme sa cítili ako zákazníci s veľkým Z a aby sme vedeli, že nechávame peniaze tam, kde si nás vážia.

Mimochodom, neviete, prečo v okolí Bratislavy, na rakúskej strane rastú obchodné centra ako huby po daždi? Alebo prečo Slováci radi nakupujú handry v Poľsku či v Maďarsku? Tam majú dosť často nielen väčší vyber, konkurenčné ceny, ale aj ochotnejších predavačov a predavačky. Neveríte? Poznám jeden trik, ktorým to môžete vyskúšať: skúste nechať predavačke vyzliecť figurínu.

.

Prečítajte si aj Ona mala trvalú, on prehadzovačku