Vzácni starí ľudia, ktorých potrebujeme

Minule som premýšľala o tom, akých vzácnych starých ľudí mi život do cesty stavia v poslednej dobe. Môj syn chodí do škôlky, ktorá je inkluzívna. Znamená to, že v triede sú spolu deti zdravé, ale aj deti s hendikepom.

Jeho spolužiakom bol napríklad chlapček s autizmom a aj dve dievčatká na vozíku s detskou mozgovou obrnou. Tie deti inakosť nesmierne obohacuje. Môj syn sa napríklad na deti s hendikepom vôbec nepozerá ako na choré, ale na tie, ktorým treba pomôcť, ak niečo potrebujú. Nepovie:„to dievčatko na vozíčku“. Je to TAMARKA.

Neuveriteľné babky

A detičky s hendikepom sa na môjho našťastie zdravého syna pozerajú ako na dieťa bezstarostné, plné energie a presne to v živote potrebujú. Dávajú si navzájom veľa. Vrátim sa ale k téme.

Chlapček s autizmom má babku. Neuveriteľnú babku. Takú, ktorá ho každé ráno nielenže vodí do škôlky, pretože rodičia sú už v práci. Ona mu prinesie aj jedlo, ktoré mu navarila. Pretože má chlapček veľa alergií a nemôže jesť to, čo ostatní, varí mu špeciálne jedlá. Nie však hocijaké – vždy koncom týždňa si vypýta jedálny lístok zo škôlky a varí presne to isté, aby sa jej vnuk necítil diskriminovaný.

Jej jedlá vyzerajú úplne rovnako ako tie, ktoré dostanú na tanier deti, len sú bez alergénov, ktoré chlapcovi spôsobujú problémy. Varí denne a treba dodať, že deti majú aj raňajky a olovrant. Takáto je to babka.

Druhá každé ráno na vozíku tlačí do škôlky svoju vnučku s detskou mozgovou obrnou. Sama má zdravotné problémy, napriek tomu ju stretávam každé ráno. Minule mi hovorila, že má ísť na operáciu a nebojí sa bolesti ale toho, ako dlho v nemocnici bude. Lebo veď má ráno „povinnosti“.

Trpezlivý dedko

Poznám aj babku, ktorá si osvojila svoje vnúčatá, o ktoré sa jej dcéra nedokázala postarať. Nezvládala život, v hre boli drogy, muži a deti boli zverené babke. Vychováva ich už 13 rokov. Takíto starí ľudia sú medzi nami. A to nespomínam starých otcov, ktorí dokážu byť určite rovnako obetaví. Mnohí.

Minule som stretla dedka, ktorý svojho vnuka sprevádzal na karate a nestratil nervy, ani keď medzitým dostal pokutu za parkovanie. V pokoji a s úsmevom stál pred telocvičňou. Samozrejme, že sú aj výnimky, ale tie má každá veková kategória.

V tieto dni často myslím na starých ľudí, najmä keď zo všetkých strán zaznieva, že máme šetriť. Oni sú tak zraniteľní, že by šetriť naozaj nemali. Napriek tomu majú mnohí už teraz chladné radiátory, lebo sa boja účtov.  Prestávajú kúriť a kupujú si málo.

Sme tu na to, aby sme ich v týchto ťažkých časoch podporili a dohliadli na nich, ako sa majú. Navštívili ich a overili si, či majú niečo v chladničke a či nemajú úplne zastavené radiátory. Nehovoriac o starkých, ktorí sú v zariadeniach. Alebo sami, bez nikoho.  Myslime na to, aj keď mesiacom úcty k starším bol október. Potrebujú nás celoročne a v tomto adventnom čase ešte o kúsok viac.  Zima bude dlhá a to úplne doslovne.