Vždy sa obzrite späť

 

Buďte nešťastní alebo sa motivujte. Vždy je to vaša osobná voľba. Priemerné myšlienky priťahujú priemerné výsledky. Drž sa čo najďalej od negatívnych ľudí. Na každom riešení nájdu päť problémov. Viem, čo chcem a idem si za tým. Byť bohatým nie je cieľ. Zarobiť milión do troch rokov už je. Svojim nepriateľom želám dlhý život, aby mohli vidieť všetky moje úspechy.

Ponúkla som za hrsť motivačných citátov. Svet bohatých vie. Pozná návod. Radí ako uspieť a zbohatnúť. Ono to hmotné bohatstvo samo o sebe nie je ani zlé, ani dobré. Takým ho robí spôsob nadobudnutia a spôsob použitia. Teda cesta k nemu aj cesta s ním. Aj ja by som chcela byť bohatšia! Ako sa však dá na Slovensku rýchlo a bezbolestne, a zároveň legálne, poctivo a čestne zbohatnúť? Dá sa to vôbec? Lebo veď:

Šťastie nie vždy je vecou voľby. Človek nemá silu všetky svoje myšlienky ovplyvniť. Čo s tými negatívnymi ľuďmi? Čo ak to bude moja mama, otec, manžel, sestra, brat, vlastné dieťa, lebo majú taký život, taký mozog. Dám do domova, rozvediem sa, opustím, zanevriem nech mi nestoja v ceste za úspechom? Pôjdem ako buldozér, nehladiac vpravo ani vľavo, za svojím cieľom? A želať si niekoho závisť, nie ďakujem neprosím. Žiť v blízkosti neprajnosti, nepridáva na šťastí. A tak – všetci byť hmotne bohatí nedokážeme.

Vždy sa obzrite späť. Tak učím svoje deti. Určite nevlastním patent na výchovu. Milión vecí nezvládam a robím tisíc chýb. Učím ich, aby skôr ako odkiaľsi odídu, pozreli sa späť. Aby skontrolovali, či niečo svoje nezabudli. Lebo stalo sa nám už zopárkrát, že v autobuse alebo v škole zostala mikina, dáždnik a nie vždy sa podarilo vec získať naspäť. Zobrať z miesta svoje určite nie je všetko. Treba po sebe nechať poriadok. Aspoň taký stav, v akom bolo, než prišli. Učím ich, aby keď niečo hoci aj neúmyselne poškodia, pokazia, aby sa priznali a ospravedlnili.

Priznať a požiadať o odpustenie ešte stále nie je dostačujúce. Ak, napríklad, chlapcova lopta v zápale hry preletí susedovým oknom a zostane z neho kôpka črepín, môžem očakávať, že ľútosť nad prečinom bude stačiť a bude všetko ako má byť? Veď tomu pánovi vznikla reálna škoda, ktorú reálne niekto musí uhradiť a okno uviesť opäť do poriadku. Je lepšie byť obozretným. Aj nevinná hra môže narobiť niekomu celkom nevinnému škodu.

Vždy, keď sa posúvame ďalej, obzrime sa najprv späť. Čo po mne zostáva? Radosť – smútok, svetlo – temno, nádej – prázdnota, kvety – burina, poriadok – chlievik? Som ten, tá, to, čo buduje či ničí? Som ten, tá, to, čo si povyberá hrozienka a zvyšok vráti? Rozhodím fungujúce a následne posuniem iným, nech skladajú, lebo ja nič – ja muzikant?

Svet materiálne bohatých meria svoje úspechy sumami pípajúcimi v čo najkratších intervaloch na vlastné účty odstraňujúc z cesty všetky bariéry hatajúce vlastné úspechy. Veľkosť sumy je smerodajná. Často zahalená plášťom klamstiev, podvodov, machinácii, manipulácii, strachov. Za inak bohatým človekom vidno obetu, veľké skutky uľahčujúce, zachraňujúce, liečiace životy iných, pokoru, empatiu, súcit, porozumenie, úsilie o mier, pokoj, lásku a dobro.

Je vecou našej osobnej voľby, akým bohatstvom sa chceme naplniť. Či tým merateľným alebo tým s hlbokou ľudskosťou. Lebo len to druhé, hoci ho očami nevidno a nie je zvykom sa ním chvastať na sociálnych sieťach, nepodlieha inflácii, krízam, skaze, korózii, stárnutiu, obavám o jeho stratu a zostáva navždy v srdciach ostatných.  

 

Prečítajte si aj Keď sa jedny dvere zatvárajú, ale iné odchyľujú

 

Ženy v meste