Z cédečka znejú koledy a ja nadávam

Z cédečka znejú koledy a ja nadávam ako pohan. Kým pod stolom zametám rozsypanú múku, ktorú pes už medzičasom stihol rozniesť po celej kuchyni, kocúr z druhej strany nenápadne vyskočí na stôl a zožerie mi už povykrajované linecké kolieska pripravené na pečenie.

Vytrhnem mu kus cesta z papule a všetko šmarím do koša. Chvíľu mám chuť posadiť ho na vymastený plech a strčiť ho do rúry namiesto koláčov. Vzápätí však už gúglim či neumrie z ingrediencií tvoriacich cesto a pre istotu na internete skontrolujem ordinačné hodiny veterinára. Sloboda zvierat môže pokojne spávať. Milujem ho, aj keď je nenažratý a dementný. Láska je už raz taká…

S ťažkým povzdychom sa vrátim do kuchyne. Vytiahnem z chladničky všetko potrebné na nové cesto, opäť ho rozvaľkám a povykrajujem. Už naňho dávam väčší pozor. A rovnako aj na kocúra, ktorý zatiaľ nejaví žiadne známky otravy či črevnej nepriechodnosti. Je len urazený, takže sedí na okne chrbtom ku mne a viem, že ma bude ignorovať až do rána. Pravda, za predpokladu, že si na večeru neotvorím konzervu tuniaka. To by svoju hrdosť vedel raz-dva potlačiť. Je taký predajný, až ma prekvapuje, že sa ešte neobjavil v Kočnerových esemeskách.

Vyťahujem koláče z rúry, čo do kuchyne pritiahne decká, ktoré doteraz mali strašne veľa učenia a iných povinností, takže mi naozaj nemohli pomôcť. Chúďatká, a tak veľmi by chceli! Posadia sa za stôl, spucujú pár koláčov a oznámia mi, že nejaké budú potrebovať aj na vianočné večierky do školy a na krúžky. Neostáva iné, než zarobiť ďalšiu dávku cesta.

Kým sa koláče pečú, preletím správy na fejsbúku. Dozvedám sa, že podľa nového vedeckého výskumu, mačky a psy v rodine znižujú riziko infarktu srdca aj stres. Musím sa nahlas smiať. Vzápätí mi do očí padne jeden z mnohých zábavných testov, tentoraz na tému „Aký je váš psychologický vek?“ Nie, dnes si ho rozhodne nejdem urobiť. Vyšla by mi minimálne stovka.

Obdivujem  tvorcov vianočných reklám. Ako krásne sa im darí vyčarovať v nich pokoj a nekonečnú pohodu. Ešte aj zvery sa v nich usmievajú! Rodinky spoločne pečú, všetci majú doma poriadok a ani v obchodoch nie sú davy. Každý rok si sľubujem, že to zažijem na vlastnej koži. Vymením predvianočný stres za predvianočnú pohodu. Každý rok je to však rovnaké – z cédečka znejú koledy a ja nadávam ako pohan.  Ešteže tá chvíľa, keď si už vyložím nohy na stôl a svetu zavládne Popoluška, je už tak blízko.