Ženy v meste
Za podivný príbeh bylinkárky získala Anna Bolavá cenu Magnesia Litera

Za podivný príbeh bylinkárky získala Anna Bolavá cenu Magnesia Litera

Na prvý pohľad na mňa vôbec nepôsobila dobre. Nepáčil sa mi pseudonym autorky a obálka pôsobila takmer odpudivo. Po prečítaní anotácie mi však poskočilo srdce. Je to príbeh ženy, ktorá svoje životné neduhy rieši zberom liečivých rastlín.

Redakcia Žien v meste · 10. apríla 2016 · 2 min čítania

 

Román Do tmy je prozaickou prvotinou Bohumily Adamovej, píšucou pod pseudonymom Anna Bolavá. Kniha vyšla minulý rok, ale do môjho zorného uhla vošla až v súvislosti s nomináciou na literárnu cenu.

Na prvý pohľad na mňa vôbec nepôsobila dobre. Nepáčil sa mi pseudonym autorky a obálka pôsobila takmer odpudivo. Po prečítaní anotácie mi však poskočilo srdce. Je to príbeh ženy, ktorá svoje životné neduhy rieši zberom liečivých rastlín. A keďže tie sú mojou srdcovkou rovnako ako knihy, bolo jasné, že si ju navzdory počiatočnej nesympatii prečítam. No a keď som potom držala v rukách svoj výtlačok,  potešila som sa ešte raz. Pod fádnym prebalom sa skrývala príjemná olivová farba, názvy kapitol niesli mená liečivých rastlín a ešte mal aj tú správnu vôňu.

Román Do tmy je lyrickým príbehom Anny, ktorú babička už ako štvorročnú zasvätila do tajov byliniek. Ich zberu sa potom Anna venuje počas celého života. Príbeh sa odvíja v jednoduchej línii v rozmedzí asi jedného mesiaca. Anna celú svoju energiu venuje zberu, sušeniu a odovzdávaniu rastlín. Spomienky na detstvo, manželstvo, práca prekladateľky, to všetky je tu akoby mimochodom. Čitateľ si len pomaly skladá mozaiku. Postupne začína tušiť, prečo sa román volá Do tmy. Nie je to však len túžba dozvedieť sa všetko, čo nás núti čítať a neprestať. Je to aj zvláštna fascinujúca dusivá atmosféra. Čítajúci nevie, ako to má celé uchopiť, ale  kniha je taká uhrančivá, že ju jednoducho nemožno odložiť. Navyše autorka aj zdanlivo triviálne zbieranie rastlín podáva tak pútavo, že je jasné, že nielenže vie písať, ale sama musí byť aj náruživou  zberačkou.

„Dělám to od čtyř let. Každý rok. Od jara do podzimu, od východu do západu slunce a i potom. Už nemám v životě jiný zájem než sběr. Sběr, který mě přivedl k všelijakým situacím, lidem a událostem, a pak to celé zkomplikoval. Sběr, který začaroval můj nepatrný, obyčejný život k nepoznání. Dával mu smysl a pak ho zase bral, obracel naruby a tišil v nejhorších okamžicích. Můj milovaný sběr léčivých bylin.“

Z tejto knihy sa dozviete  všeličo o prasličke, ľubovníku, rebríčku či hluchavke.  A keď ju dočítate, zrejme ešte dlho budete cítiť vôňu lipy a myslieť na Anninu maniakálnu vášeň s akou ju zbierala. A tiež sa môže stať, že ráno stojac na zastávke autobusu sa budete obzerať, či listy púpavy rastúce obďaleč sú už dostatočne veľké.

 

Prečítajte si aj Kam s knihami, pre ktoré už nemáte v knižnici miesto?

 

Podporte nás a stante sa clenkami klubu

Ženy v meste

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026