Zabojuj za seba – dnes a denne

Kedy si za seba musela najviac v živote zabojovať? Pýtam sa sama seba. Pripravujeme dramaturgiu eventu 10 rokov Žien v meste na túto tému a preberám so spíkerkami silné momenty v ich kariérach a životoch, kedy sa za seba museli postaviť.

Pritom analyzujem svoj život a spomínam si na náročné okamihy. Bolo to, keď som ako dieťa bola jedinou v triede z rozvedenej rodiny a pýtali sa ma, kde je môj otec?

Zabojuj za seba každý deň

Tvrdili, že ho nemám, keď s nami nežije a nevodí ma každé ráno do školy. Mne sa chcelo kričať, že otca mám, ale nevedela som to dokázať. Vtedy, už ani neviem z akého zdroja vo mne, vyšla veta. Každý človek na svete má mamu aj otca. Na to nebolo čo povedať. Už mi to nikdy nikto viac nepripomenul.

Hovorí sa, že materstvo je najkrajšie obdobie v živote ženy. Možno, ale nie pre každú z nás. Nie každá to musí cítiť rovnako. Pre mňa to bol v prvých mesiacoch materstva „bullshit“.

Prevalcovala ma moja prvá depresia. Viac ako pol roka v strašných psychických stavoch, vonku bezvetrie, vnútri zúrili uragány a búrky. Viac ako pol roka som sa dožadovala odbornej pomoci, ale nikto mi neveril a nevenoval tomu pozornosť. Moje vnútro kričalo, vrieskalo a plánovalo odchod z tejto šialenej reality plnej strachov a úzkosti.

Nevstávala som z postele, bola som ako telo bez duše. Výčitky ma fackovali každú minútu. Spamätaj sa! Si matka, tvoje dieťa ťa potrebuje! Nakoniec som sa za seba postavila a vydobyla si stretnutie s psychiatrom v časoch, keď sa na to okolie pozeralo ako na film Prelet nad kukučím hniezdom. Terapia mi vtedy, a potom ešte mnohokrát, zachránila život a pomohla mi nájsť v sebe matku.

Práca v reklame a marketingu. Dobrý zárobok, prestížni klienti, veľa zábavy. Ale aj dlhé dni plné zadaní, prípravy prezentácií do noci, pracovné víkendy a neustále podceňovanie. Koľko kampaní musím urobiť, aby ma muži brali ako rovnocennú? Koľko cien potrebujem vyhrať? Koľkokrát musím zabojovať za svoj nápad, ktorý mi chce niekto ukradnúť a vydávať za svoj? Treba mať ostré lakte. Lebo sexizmus, emočná nezrelosť, podceňovanie, ponižovanie, dýka do chrbta dokonca aj od ženy, to sú veľmi tvrdé prekážky.

Odmínujme kúsok svojho života

Každý deň nová výzva. Koľko z nás za seba bojuje v práci? Koľko v manželstve? Koľko z nás dostáva podpásovky od šéfov, partnerov, priateľov, aj od ľudí, ktorým verilo? Koľko z nás musí neustále dokazovať, že na to má, že to zvládne?

Alebo žiadosť o pomoc. Ako požiadať o pomoc, aby mi niekto uveril? Aby ma vypočul, aby to proti mne nezneužil? My, ženy, žijeme život pripomínajúci mínové pole. Musíme našľapovať opatrne, každý krok si premyslieť. Na robenie chýb nie je priestor. Lenže toto raz musí skončiť.

Potrebujeme viac princezien Dián, ktoré zabojujú proti týmto nášľapným mínam v podobe podceňovania, zneužívania a zhadzovania.

Musíme sa nimi stať my. Môžeme všetko. Nie sme ani príliš mladé, ani príliš staré, nie sme príliš tučné, ani príliš štíhle, nie sme veľa ani málo, nie sme prevzdelané ani nedovzdelané. Sme dosť! Práve také, aké sme teraz, v tomto momente.

Každý deň sa rozhodujme pre seba. Dnes a denne za seba zabojujme a odmínujme kúsok svojho života. Neospravedlňujme sa za to, že chceme, vieme, môžeme. Nesnažme sa zavďačiť okoliu ani cudzím. Uverme v seba.

Spomeňme si, kedy a koľkokrát sme už za seba zabojovali a uvidíme, že nám vyjde vysoké číslo. To číslo značí, že to dokážeme.

Teším sa na príbehy žien na konferencii. Na množstvo silných momentov ženskej odvahy, lásky k sebe a nezlomnosti. Každý jeden takýto príbeh obohatí náš život a dá nám silu bojovať.