Zabudnuté čaro hier

 

Sú hry spoločenské a hry spoločné. Ani neviem celkom, kde je rozdiel, ale Kubo, Kubo koľko hodín asi nie je spoločenská skôr spoločná. Pamätáte sa?

S deťmi dostáva rodič druhú šancu na radosť z hry. Otec ako prvé kúpi synovi batoľaťu autodráhu, mama sa už nevie dočkať prvého dreveného domčeka. Ja som si vyventilovala na deťoch lásku k spoločenským hrám. Hneď, ako vedeli napočítať do šesť, som zaplnila police krabicami s panáčikmi a hracími poľami.

Áno, pravda je, že keď vy ste už v stave sedieť a zahrať sa rozumne, tak vaše deti sa do pol hodiny pohádajú resp. sa to mladšie rozplače, ak prehráva. Ale aj tak sú to parádne chvíle.

Potom sú hry spoločné. Teda aspoň si to takto myslím. Tento víkend moja dcéra oslavovala narodeniny a ja som mala doma osem dievčat. Na ulici sa pridali ďalšie a tak bolo načím zorganizovať aj zábavu vonku. A tak som oprášila Kubo, Kubo koľko hodín a Lyžičky, vidličky, nože. Oboje sa stretlo s veľkým úspechom. 

Mám pocit, že deťom dnešnej doby sa ujde akosi menej spoločenských aj spoločných hier. My rodičia na to nemáme toľko času a samé si to až tak dobre neosvoja.

Dcéra len nedávno dala na narodeniny svojej kamarátke krabičku s jednoduchou kartovou hrou. O dva dni ju doniesla naspäť domov. Keď som sa opýtala prečo, osemročné dievčatko odpovedalo: „Pretože ju nevedia hrať a nemá im kto vysvetliť návod.“

Hej veru, deti potrebujú aj v hraní našu pomoc. A keď si nájdeme na to čas, môže sa stať, že aj nás už od stola nebudú vedieť dostať.

Celosvetová hra pre dospelých, ktorá je aj akýmsi symbolom mieru – Geocaching má heslo: „Kto si hraje, nezlobí.“ A to je veru pravda.

 

Prečítajte si aj Malebná krajinka naša, odpusť

 

Ženy v meste

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.