Zaľúbená po štyridsiatke. Nemožné?!

Je to fakt ťažké. Ostanete po osemnástich rokoch vzťahu sama. Ubolená. Prázdna. Zaskočená skutočnosťou, ktorá nastala. Single. No fajn. Začína sa nový život. Poniektoré sa aj tešia. Poniektorým vyhovuje samota. Ale čo my, ktoré chceme byť ľúbené?! Ktoré potrebujeme po boku partnera, o ktorého sa môžeme oprieť?  Ktorý nám pofúka naše rany?

Sme síce zrelé. Obité ako hrušky. Ale… Sme vôbec pripravené? Budeme vedieť čeliť nástrahám? Sebavedomie mínus sto. Niekto nám po ňom pekne krásne pošliapal.  Ale treba ísť ďalej. Veľmi dobre vieme, čo chceme a čo nechceme. Len či „pána dokonalého“ nájdeme. Alebo on nás? Chlapov je dosť, ale ktorý by stál za to?!  Samozrejme, v prvom rade nastupujú do hry ženáči. Vlastná skúsenosť. Tí by vás na rukách nosili. Sladké rečičky narážajúce na vaše zanedbané „ja“. Bez hanby. No riadna trúfalosť.  To ma zaskočilo asi najviac. Babka ma varovala. Dávaj si pozor na manželov priateliek. Môže nastať totiž pohroma. A mala pravdu. Nastala. Dve z nich ma už vylúčili z „okruhu“. Žiarlili. Pritom nemali ani najmenší dôvod. Pozeráte sa na mužov ako na nepriateľov. Chcú nás len do postele? Chcú nás len oblbnúť? Nie je to jednoduché. A k tomu ešte deti. Moje. Tvoje. Naše? 

Viete, aký som mala veľký problém, keď sa ma dotkol iný muž po takmer 20 rokoch? Keď som dostala prvú pusu od priateľa? O inom už ani nehovorím. Bolo to také divné. Pre mňa hrozné. Mykala som sa. Bola som ako divoká hus, ktorá nevie, čo má robiť, kde má položiť ruky ako sa tváriť.  Ženy, ktoré si tým prešli, vedia o čom hovorím. Časom to všetko prejde. Vzťah naberá iný smer. Má šancu. Budujete pomaly niečo nové.

Stále hovorím, že najjednoduchší život je život v rodine. Tá ťahá za jeden koniec. Potom je to komplikované. Keď vidím pár v mojom veku ako sa už dvadsať rokov vodí za ruky a srší z nich láska… Tíško závidím. Žijú si skromne. Myslím že nemajú ani auto. Ich vzťah je vybudovaný na vzájomnej láske a hodnotách. Lebo len taký je pevný. Len taký môže vydržať.

Manuál na šťastné manželstvo či vzťah neexistuje. Lebo teória je jedno a prax druhé. Je to o jednotlivcoch ako pristupujú k životu. Čo je dobré pre mňa, nemusí byť dobré pre iného. Čo prospieva jednému vzťahu, nemusí fungovať v druhom. Je to o hodnotách, ktoré sa vytrácajú. Nastala doba materiálnych vecí. Nevieme sa tešiť z maličkostí. Sme zrelí a o to je to ťažšie. Rozum predchádza srdce. Sme opatrné. Ale je to prirodzené po sklamaniach. Musíme otvoriť svoje srdce, ktoré je pevne uzamknuté asi na sto zámkov. Otvoriť sa opäť láske. Nechať sa IBA milovať.

.

Prečítajte si

Lebo taký je život – aj krásny, aj krutý