Ženy v meste
Zatvorená doma a predsa slobodná

Zatvorená doma a predsa slobodná

Musím povedať, že všetko sa mi čiastočne darí a čiastočne to zlyháva. Ak nemáte silnú disciplínu a nedokážete si nastoliť vojenský režim v bežnom živote, tak v izolácii vám to pôjde ešte ťažšie. Prestala som sa však za to trestať a zhadzovať.

Redakcia Žien v meste · 19. apríla 2020 · 3 min čítania

Som doma viac ako mesiac a prešla som si rôznymi fázami. Od užívania si času pre seba, relatívnej pohody a pokoja v izolácii, cez rôzne strachy a obavy o existenciu, až po snahu zamakať na sebe, pravidelne cvičiť, získať režim a rytmus, urobiť si denný plán.

Musím povedať, že všetko sa mi čiastočne darí a čiastočne to zlyháva. Ak nemáte silnú disciplínu a nedokážete si nastoliť vojenský režim v bežnom živote, tak v izolácii vám to pôjde ešte ťažšie. Prestala som sa však za to trestať a zhadzovať.

V minulosti by som bola na seba nahnevaná, že nepečiem chleba, nevstávam ráno o siedmej, necvičím každý deň aspoň hodinu, nedodržiavam striktný denný plán. Dokázala by som za to dávať dole a porovnávať sa s ostatnými, že oni to zvládajú. Momentálne si hovorím, že ide o to, prežiť náročné obdobie v relatívne dobrom duševnom a fyzickom zdraví a nemať na seba vysoké nároky. Na ničom inom nezáleží.

Vždy som sa najlepšie cítila vtedy, keď som nevstávala na budík, ale nechala moje telo, aby sa zobudilo samo. Tak to robím aj teraz. Nenútim sa do ničoho. Niekedy zaradím do svojho dňa dlhú prechádzku, inokedy upracem, niekedy uvarím na dva dni a ďalší deň o to viac pracujem. Niektoré dni venujem práci viac hodín, niekedy menej, ak je treba, dorobím niečo cez víkend. Sú dni, kedy sa pekne oblečiem a sú dni, kedy si užívam tepláky alebo pyžamo. Vôbec to neriešim. Make up nepoužívam, veď nie je dôvod, aj tak nám väčšinu tváre zakrýva rúško a slnečné okuliare.

Zistila som, že najdôležitejšie je nepodliehať tlaku okolia a sociálnym sieťam. Netreba niečo robiť len preto, že to robia ostatní a dookola to zdieľajú. Chvíľku som mala pocit, že keď nekváskujem, nejógujem, nebicyklujem a nečítam deťom rozprávky, som horší človek. No okamžite som toto uvažovanie zastavila. Nebudem robiť niečo len preto, že celý facebook rieši droždie! Sakra, veď ja som droždie nepoužila v celom svojom živote inak, ako na pleťovú masku! Nebudem sa štylizovať do pozície gazdinky ani pekárky chleba, keď ma to nebaví.

[Jarný výpredaj, zľavy až do 70 percent a doprava zadarmo – Hej.sk]

Je relaxujem pri knihách a seriáloch. Relaxujem pri dlhých prechádzkach v lese. To je moje, to ma baví. Chcem sa s vami podeliť o dva seriály, ktoré určite stojí za to vidieť. Jeden sa volá Unorthodox (Neortodoxná) a rozpráva príbeh Esty Shapiro – ortodoxnej Židovky z newyorského Williamsburgu, ktorá sa rozhodla utiecť od nalinkovaného a prísneho života v komunite, aby získala slobodu a hudobné vzdelanie.

Seriál otvára zásadné otázky o téme ženskosti, materstva, rovnocennosti v partnerskom vzťahu. Ako prežiť v spoločnosti, ktorá vám presne nalinkuje život, prikáže vám ako máte vyzerať, čo si obliecť, kedy a ako so svojím manželom spávať, čo variť a koľko detí porodiť? Ako prežiť, keď vaša duša krváca a váš talent sa nemôže realizovať? Seriál bol vytvorený na základe knižnej predlohy Deborah Feldman a má štyri časti. Veľmi odporúčam.

Druhý tip je americký seriál Little Fires Everywhere, nakrútený podľa úspešnej knihy Celeste Ng s názvom Stačí škrtnúť zápalkou (v češtine vyšla ako Ohníčky všude kolem). Je to seriál, ktorý by mala vidieť každá žena a najmä, každá mama. Hovorí o ženských vzťahoch, o tom, ako vychádzať s deťmi, ako rešpektovať ich inakosť.

Hovorí o rasovej diskriminácii, o prijatí vlastnej identity. O boji medzi tým, čo očakáva spoločnosť a tým, čo chceme v skutočnosti my, ženy. Seriál otvára chúlostivé témy ženskej sexuality, toho, čo nosíme v sebe a bojíme sa   toho. Ako hovorí jedna z hlavných hrdiniek – každá máme v sebe časť, ktorá nás desí. Seriál má skvelé herecké obsadenie. Reese Witherspoon si v ňom zahrala “pokračovanie” svojej postavy zo seriálu Veľké malé klamstvá.

Verím, že budete tráviť obdobie dočasnej izolácie v čo najväčšej duševnej pohode, že nebudete podliehať tlakom okolia, že budete mať na telefóne vždy niekoho, komu môžete zavolať a že sa aj v tomto období dokážete cítiť slobodne vo svojej duši. Slobodný svet si môžete vytvoriť aj v jednej miestnosti.

 

 

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026