Zemanove fotky z nemocnice? Hyenizmus

Nie vždy je to ľahké. Ako novinári často stojíte pred dilemou, čo ukázať, ako a v akom kontexte. Česko má za sebou dramatické parlamentné voľby, sledovať ich bolo naozaj veľmi zaujímavé. Andrej Babiš síce získal percentá, o ktorých sa mnohým stranám môže len snívať, ale voľby prehral a zrejme žiadnu koalíciu nezostaví.

Zeman v nemocnici

A do toho všetkého vstúpil prezident Zeman so svojim zlým zdravotným stavom. V nedeľu ho odviezla sanitka, novinári čakali pred nemocnicou. Odfotili a natočili nevládneho prezidenta Zemana, ako ho prenášajú na lehátku do nemocnice.

Absolútne rozumiem tomu, že krajina potrebuje vedieť, či je jej prezident spôsobilý vymenovať novú vládu. Rozumiem aj tomu, že prezident Zeman má s novinármi napäté vzťahy. Chápem aj to, že Hrad by mal informovať poctivo a pravdivo o jeho stave. Ale bez ohľadu na to, čo si myslíme o prezidentovi Zemanovi, ukazovať ho v tak náročnej situácii, v nemocnici, bezvládneho, bez štipky úcty a rešpektu, mi príde naozaj cez čiaru.

Prečítajte si

Česko voľby 2021: V snemovni zasadne rekordný počet žien

Ľudská dôstojnosť je podstatná aj pri politikoch. Najlepší vzorec je, aby ste si namiesto Zemana dosadili niekoho, koho si vážite a máte radi a spýtali sa sami seba, či by ste chceli vidieť jeho fotky v bulvári, ako je v bezvedomí, bezbranný a v hroznom stave. Mali by sme sa pýtať, či by si novinári nemali držať úroveň vyššiu ako mnohí politici a nespadnúť to bahna nevkusu a hejtu. Áno, dnes v politike hovorí hocikto, hocičo, ale treba sa zastaviť, nadýchnuť a neklesať na rovnakú úroveň.

Nevkusné fotky

Nevkusné boli aj fotky Michala Dočolomanského pred smrťou, nevkusné sú paparazzi fotky ľudí vo finálnych štádiách života. Ale možno by sme sa mohli zamyslieť my všetci – médiá to fotia a točia preto, že ľudia to chcú vidieť. Je proste niečo v nás, nejaká úchylka, že chceme vidieť niekoho druhého ako trpí.

Pamätám si ako keby to bolo včera, keď zomrela moja teta. Zomrela po ťažkej chorobe doma, so svojimi deťmi a manželom. Na kare sme sedeli u nich v obývačke a moja druhá teta sa začala vypytovať, že ako presne vyzerali posledné dni jej života, pýtajúc si nechutné detaily a bulvárne podrobnosti. Vtedy som tam sedela a vošla do mňa zlosť, sesternica ju odbila s nejakými všeobecnými odpoveďami. Mali by sme asi rozmýšľať, prečo na také veci klikáme a chceme ich vidieť.

Novinárom v Česku by som rada odkázala, že kliky nie sú všetko. Že iste, mnohé by sa vyriešilo, keby kancelária prezidenta normálne povedala, čo sa deje, neklamala, nezahmlievala a problém by sa vyriešil. Lenže aj pri tejto situácii je prezident Zeman stále človek a našou psou povinnosťou je zachovávať úroveň verejného diskurzu.

Je jedno, či je to Zeman, Čaputová alebo pápež František. Všetci si zaslúžia nemať objektívy v tvári v ťažkých chvíľach. Držme si palce, nech to nabudúce vyjde lepšie.