Ženy v meste
„Žena si musí rešpekt zaslúžiť“

„Žena si musí rešpekt zaslúžiť“

Veta „Žena si musí rešpekt zaslúžiť“ vo mne vyvoláva nepokoj. Akoby som odrazu bola niečo menej. Akoby mi malo byť niečo odopierané len preto, že som žena. Som žena. Som hrdá na to, som spokojná, šťastná, že som žena. So svojimi hodnotami.

Redakcia Žien v meste · 24. apríla 2016 · 2 min čítania

 

Túto vetu som nedávno čítala v súvislosti s tým, ako by sa mala žena správať k mužovi, aby si nenašiel milenku, alebo aby jednoducho ženu neopustil. Neviem, ako vy, ale ja si myslím, že čo sa týka rešpektu, síce je mužského rodu, ale dotýka sa oboch pohlaví…

Aj žena je človek. Rovnako ako muž. Ak by sme túto myšlienku pripustili, popreli by sme rodovú rovnoprávnosť. A to asi nechceme. Veď by sme svoju ženskosť podkopali. Je jasné, že zo stereotypného hľadiska žena je tá citlivejšia, jemnejšia, muž zase hlava rodiny. Tieto atribúty si popierať nebudeme. Sú nám dané a ak by sme zapreli našu úlohu ako vychovávateliek, matiek, manželiek, partneriek a stabilných stĺpov našich domácností, rodiny a iných zázemí, zapreli by sme našu prirodzenosť. No aj úloha ženy v spoločnosti si zaslúži rešpekt a nemal by sa robiť rozdiel v tom, či o ten rešpekt bojuje žena, alebo muž.

Veta „Žena si musí rešpekt zaslúžiť“ vo mne vyvoláva nepokoj. Akoby som odrazu bola niečo menej. Akoby mi malo byť niečo odopierané len preto, že som žena. Som žena. Som hrdá na to, som spokojná, šťastná, že som žena. So svojimi hodnotami.

Ako žena rešpekt od muža, ale aj od žien, vyžadujem. Prečo? Pretože ho sama prejavujem bez ohľadu na vek, rasu, pohlavie, náboženskú príslušnosť a iné aspekty. Nie preto, že ma to učili, alebo že som to videla vo filme, či niekde o tom čítala. Ale preto, lebo si myslím, že ľudský tvor si bez ohľadu na to, kým je, zaslúži úctu, uznanie a rešpekt svojich hodnôt, postojov a názorov.

Možno, keby tento pohľad mali viacerí, predišli by sme mnohým ponižovaniam a znehodnocovaniam žien, či dokonca aj mužov. Skúsme znížiť nároky, urobiť zo seba človeka a ukázať svetu, že ako ľudské tvory sme hodné tak veľkého rešpektu, aký veľký ho prejavujeme druhým. A čo je najdôležitejšie, skúsme ho naozaj prejavovať. Ak sa so svojou hodnotou nestotožníme my ženy samy, kto iný?

 

Prečítajte si aj Žena má právo nosiť, čo sa jej zachce. Aj na hlave

 

Podporte nás a stante sa clenkami klubu

Ženy v meste

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026