Ženy a priveľa neplatenej práce

Už dva týždne, od polovice októbra, robia Slovenky zadarmo. Ženy u nás totiž zarábajú priemerne o osemnásť percent menej ako muži. To za rok urobí rozdiel vyše dvoch mesačných platov. Zaujímavé je, že napriek tomu, že väčšina ľudí považuje za normálne byť za svoju prácu ohodnotený, o tomto fenoméne u nás počujeme málo. Nehovoria o tom vo veľkom politici, známe osobnosti, a, čo je azda najsmutnejšie, zväčša ani samotné ženy, ktorých sa to priamo týka. 

Smutné to síce je, no zároveň je to azda v prípade žien aj pochopiteľné. Nie je to totiž pre ne ani zďaleka jediná neplatená práca. Podľa Medzinárodnej organizácie práce dámy venujú domácnosti a práci v nej takmer štyri a pol hodiny denne. Pre porovnanie – u mužov je to okolo hodiny a dvadsiatich troch minút.

Pri všetkej tej domácej neplatenej práci sa ťažko čudovať, že ženy hlasno neupozorňujú aj na tú ďalšiu prácu zadarmo. Kto na to má čas? Domáce úlohy ratolestí a večera nepočkajú!

Chcete si pravidelne prečítať stĺpček Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej priamo vo svojom e-maily bez reklamy?

[[newsletter]]

Mnohí a mnohé si v tomto momente povedia – ale veď tak to má byť. Muž predsa a/zarába, b/robí ťažšie práce ako kosenie či murovanie, c/sa na tieto práce nehodí, d/chudáčik veď on také nevie! Nuž, z môjho pozorovania to tak zväčša nie je. Je to len o zvyku, výchove a trendoch.

Ukazuje sa, že zapájať mužov do chodu domácnosti je ozaj užitočné. Nielen ako príklad pre deti, ktoré mnohé modely budúceho správania sa preberajú z domu, ale aj pre ekonomiku. Melinda Gatesová píše, že ak by sa dámam znížil počet hodín neplatenej práce v domácnosti z piatich na tri, na pracovnom trhu by pribudlo desať percent žien.. No a ak by sa počet žien na pracovnom trhu vyrovnal mužom, svetové HDP by podľa Gatesovej vzrástlo o dvanásť percent. 

A nie je to len o tom sa na pracovný trh dostať. Ale aj o tom, ako na ňom potom pôsobiť a prosperovať. Žiadať o povýšenie, nebáť sa väčšej zodpovednosti, prijať manažérsku pozíciu je totiž výrazne jednoduchšie, ak viete, že vás doma nečaká „druhá šichta.“ Práve táto druhá šichta môže byť jedným z dôvodov, prečo na čele slovenských firiem stojí len deväť percent žien. 

Ďalším môže byť aj takzvaný „trest za materstvo.“ Štúdia Cornellovej univerzity z roku 2005 vyhodnotila, že ženy-matky sú hodnotené ako menej angažované, menej kompetentné, a menej vhodné na danú pozíciu. Podobné dáta ponúka aj náš Inštitút finančnej politiky. Podľa ich odhadov každé dieťa znižuje žene mzdu o 0,7 percentuálneho bodu. U mužov počet detí plat naopak zvyšuje. 

Prečo je to tak? Ak od malička vidíme, že matky kmitajú okolo domácnosti, úloh, psa, nákupov a fúkania boliestok, možno je aj pochopiteľné, že si nevieme ani predstaviť, že by v „druhej šichte“ vedeli odvádzať rovnako skvelú robotu ako doma. A automaticky ich teda profesne trošku podceňujeme.

Aby sme prelomili tento začarovaný kruh, nemusíme hneď navliekať muža do zástery a priväzovať o sporák. Začať sa dá aj pomaly, jemne a postupne. Melinda Gatesová napríklad píše o tom, že napriek tomu, že v jej rodine po večeri s upratovaním všetci pomáhali, v kuchyni trávila aj tak najviac času ona – dokončujúc takú či onakú drobnosť, čistiac taký či onaký kútik. Zaviedla teda u Gatesovcov jednoduché pravidlo – kuchyňu členovia rodiny opúšťajú až vtedy, keď odchádza mama. A čuduj sa svete, poriadok bol zrazu oveľa skôr!  

Netreba začínať revolúcie ani stavať domácnosti na hlavu. Len sa zamyslime, ako by sme reagovali, keby nám kamarát hovoril, že chodí z roboty do roboty. Z jednej neplatenej do druhej, kde robí dva mesiace z roka zadarmo. Asi by sme si pomysleli, že to nie je fér, spravodlivo sa rozhorčili, a dohovorili mu, aby s tým niečo robil. O čo sú naše matky, sestry, či dcéry horšie?