
Ženy nie sú menšina
O tom, čo robíme, vieme hovoriť s nesmiernym zapálením. O sebe pochybujeme stále. Asi preto, že od nás okolie očakáva veľa, my samé od seba očakávame ešte viac. A neodpúšťame si chyby, ani iné názory, ako by rôznorodosť nebola hnacou silou.
Redakcia Žien v meste · 21. januára 2016 · 2 min čítania
Bola to inšpiratívna žena, námestníčka riaditeľky školiaceho centra pre vzdelávanie žien, ktoré nesie meno prvej a jedinej izraelskej premiérky Goldy Meirovej. Tej, čo získala titul železná lady ešte pred Margaret Thatcherovou.
Ešte skôr, než rozhovor začal, hovorili sme o slovenských ženách. Dostali veľa pochvál za nadšenie, ktoré ukázali, keď mali predstavovať svoj projekt alebo svoju firmu. Horšie to bolo, keď mali prezentovať samé seba. Tam zneisteli. Nevidelo sa im na nich samých nič zvláštne.
Za posledný rok sa často pýtam na spôsob, ako na Slovensku zviditeľniť ženy. Ľudia bez ohľadu na pohlavie i vek, domáci i tí z cudziny, bez námietok uznávajú, že ženy majú rovnaké, dokonca často vyššie vzdelanie ako muži, majú skúsenosti, sú empatické, vedie viesť, sú flexibilné, kreatívne a častokrát ambiciózne. Je to veľmi výkonná sila, ktorá však málo rozhoduje.
Horšie to je, keď príde v debate na to, ako to zmeniť. Kvóty sú pre väčšinu neprijateľné, pretože je to pozitívna diskriminácia a uberá na hodnote tých, ktorí kvóty využívajú. Hlavne ženy sa cítia dotknuté, ak by sa k dobrej pozícii mali dostať umelo. Znamenalo by to, že samé nie sú dosť šikovné, aby sa presadili. Boja sa tiež, že z tých, ktoré sa takto presadia, nebudú všetky ich krvná skupina. A teda nebudú ženám robiť dobré meno.
Tak sme rozbehli kampaň Ženy, voľte ženy. Ženy totiž nie sú na Slovensku menšina, ale väčšina, teda stačí, ak by sa podporili navzájom a ich počet v politike, biznise i iných sférach môže stúpnuť prirodzene. Ani to zatiaľ veľmi nefunguje. Máme viac podpory od mužov než od žien.
Stačí, že si žena predstaví jedinú ženu, ktorá jej vyslovene nesedí a podpora všetkých žien jej nepríde ako dobrý nápad.
O tom, čo robíme, vieme hovoriť s nesmiernym zapálením. O sebe pochybujeme stále. Asi preto, že od nás okolie očakáva veľa, my samé od seba očakávame ešte viac. A neodpúšťame si chyby, ani iné názory, ako by rôznorodosť nebola hnacou silou.
Ženy sa často správajú ako hrdá menšina, ktorá si chce svoje práva vybojovať sama. Príliš často však bojujú samé so sebou.
Prečítajte si aj Mami, napísala som ministrovi
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026




