
Ženy, o ktorých netreba mlčať
Ján Rozner, manžel Zory Jesenskej, opisuje, ako prišiel do knižnice a zistil, že podľa kartotečných lístkov Zora Jesenská neexistovala. Bola vymazaná. Všetky jej preklady, všetky články, publikácie. O Zore sme sa nikdy viac neučili.
Redakcia Žien v meste · 1. mája 2016 · 2 min čítania
Začalo sa to zhliadnutím série dokumentov Prvá. Je o ženách, Slovenkách, ktoré v tejto krajine niečo dokázali. Boli prvé vo svojich odboroch, prvé, ktoré sa mali zapísať do dejín, ale v učebniciach akosi chýbajú. Mnohí žiaci vedia zo ženských osobností možno spomenúť Timravu, či Kristu Bendovú. Vedia však, kto bola prvá slovenská astronómka, prekladateľka či feministka? Nevedia. Cyklus príbehov prvých žien urobil učiteľom histórie veľkú službu, lebo im stačí pustiť žiakom 45-minútový film a oni sa zaujímavou formou dozvedia cenné informácie.
V tej istej dobe sa mi do ruky dostala kniha Jána Roznera – 7 dní do pohrebu. Kniha reportážnou formou opisuje obštrukcie okolo pohrebu prvej slovenskej prekladateľky a významnej ženy, ktorá okrem iného predsedala aj spolku Živena, Zory Jesenskej. Jesenská nečakane zomrela na leukémiu v roku 1972 a ako osoba nepohodlná vtedajšiemu režimu nemala podľa komunistov právo na dôstojný pohreb. Ján Rozner, manžel Zory Jesenskej, opisuje, ako prišiel do knižnice a zistil, že podľa kartotečných lístkov Zora Jesenská neexistovala. Bola vymazaná. Všetky jej preklady, všetky články, publikácie. O Zore sme sa nikdy viac neučili.
Včera som bola na vernisáži dvoch významných slovenských umelkýň Jany Želibskej a jej dcéry Dominiky Horákovej s názvom Nebuďlabuť. Pri zhliadnutí Janiných diel som si uvedomila, že Jana je skutočnou umeleckou pop-artovou superstar. Ako prvá slovenská ženská umelkyňa vystavovala v Tate Modern v Londýne. V druhej polovici 60-tych rokoch patrila medzi významné predstaviteľky progresívnej mladej generácie, svojimi umeleckými inštaláciami búrala mnohé tabu v oblasti ženskej telesnosti a intimity. V našej krajine je považovaná za prvú predstaviteľku feminizmu vo výtvarnom umení. Hoci, ako ona sama tvrdí, nikdy nebolo jej zámerom robiť feministické umenie. Keby sa Jana narodila v inej krajine, možno by dnes bola umelkyňou, ktorej diela by predávali aukčné spoločnosti a galérie za milióny eur. Vo svete sa Jana stáva známou. U nás na Slovensku ju pozná niekoľko stoviek ľudí, ktorí majú blízko k výtvarnému umeniu.
A mohla by som takto pokračovať ďalej.
Čím to je, že o významných slovenských maliarkach, spisovateľkách, vedkyniach, dizajnérkach, architektkách mlčíme? V médiách sa bude donekonečna prepierať, čo povedala obľúbená moderátorka, čo mala včera na sebe herečka zo seriálu, tri kilá navyše známej speváčky, prípadne ako robí charitu známa manažérka. Ale o skutočných superstar našej histórie ani súčasnosti nevieme nič. Urobme niečo preto, aby sa nová generácia dozvedela aj zaujímavejšie veci, ako to, kto je súčasnou hviezdou youtube. Napríklad vezmime deti na výstavu, povedzme im, čo čítame, alebo im pustime pekný dokument. Dnes už významné osobnosti nikto nevymazáva z kartotéky v knižnici. Dnes ich vymazávame našou povrchnosťou.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026




