Židia frflú, preto sú vtipní

 

Humor je svojrázny spôsob chápania sveta, udržovania vlastnej rovnováhy, oznamovania nepríjemných (kráľovský šašo) a zvládania náročných situácií. Nie každému je však tento spôsob milý alebo vlastný, nie každému je dostatočne zrozumiteľný.

Ja si vtipy nepamätám, mnohým známym ani nerozumiem. Preto som si ich začal vymýšľať. Nie sú to typické anekdoty, ale príbehy s vtipnou pointou, prípadne pančlajnom. Tento štýl je známy vo svete ako stand up comedy. Žáner na Slovensku pomerne nový, no vo svete existujúci desaťročia.

Keď som do týchto vôd pred siedmimi rokmi vstúpil, až s údivom som zistil, koľkí svetoví komici sú Židia. Čím to je? Trocha som pátral, trocha dedukoval, trocha domyslel. Tu je moja analýza. Židovské anekdoty majú svoje špecifické čaro, ktorým sa odlišujú od politických, sexuálne zameraných alebo zlomyseľných voči inému pohlaviu, etniku či skupine. Pravé židovské anekdoty, teda tie, ktoré pochádzajú zo židovskej komunity nie sú zlomyseľné a odlišujú sa od ostatných tým, že hrot ich pointy sa obracia proti tým, ktorí sú zároveň jej zdrojom.

Málokto si vie robiť dobrý deň sám zo seba, málokto dokáže s niekedy až sladkobôľnou iróniou vypichnúť komiku svojich vlastných zvykov, pováh a vzťahov, ako práve Židia. Zoči voči každodenným strastiam „normálnych“ životov stredných meštianskych vrstiev, s ktorými sa mnohí z nás môžeme aj dnes stotožniť, nemožno odolať nákazlivosti a čaru židovských anekdot. 

Židovský zmysel pre humor sa vyvinul ako stratégia na vyrovnanie sa s rokmi prenasledovania. Židia sú smiešni, pretože sú to outsideri. Židia sú smiešni pre svoju biblickú tradíciu kladenia otázok: Prečo, načo? Ja dodávam: Začo? Toľko? Až toľko?

Vždy mi prišlo veľmi podivné, že neustále sťažovanie sa, ktoré je vlastne negatívne, je zároveň vtipné. Dnes to už chápem. Ak má človek na niečo názor, je to vtipné. Ak poviete, že ste šli na úrad, napríklad prihlásiť auto a všetko išlo hladko, smiešne to nie je. Humor je iba v sťažnostiach. To, čo považujeme za humor vychádza z rozčúlenia, z frflania, zo sebairónie. A to je niečo, čo majú Židia prirodzene.

Samozrejme, dôležitá je aj spoločenská zložka humoru, svedčí o tom skutočnosť, že vtip je niekde úspešný a inde trápny. Sú anekdoty, ktoré sa dajú s úspechom hovoriť až po polnoci alebo s určitou hladinou alkoholu v krvi.

Aj my komici na Slovensku čerpáme témy z každodenného života, k inšpirácii potrebujeme aj problémy, starosti okolitého sveta. Ak by sme žili v dokonalej spoločnosti, možno by sme nemali o čom vtipkovať. Ale od toho je naša domovina ešte ďaleko. A to je aspoň pre nás dobre. Stačí, keď si uvedomíte ten časový posun po návrate z dovolenky. Tam, odkiaľ odlietate sú tri hodiny poobede a na Slovensku je rok 1993.

 

Prečítajte si aj Mamy od siedmej rána