Židia, utečenci a premiér

Sedím v hľadisku a s istým uspokojením počúvam prejavy o hrdinstve, ľudskosti a hodnotách. Je to zmena k prejavom zbabelosti, bezcitnosti a prázdnote, ktorých je teraz všade.

Vznešené slová pasujú k miestu. Stoličky hostí sú na rovnakom mieste, kde bol kedysi appelplatz. Na mieste, kde sa skupina ľudí pasovala na panskú, teda nadradenú árijskú rasu a snažila sa vyhladiť inú, semitskú rasu, lebo vraj ohrozuje svet. Nepodarilo sa jej to. Mnohí z tých, ktorých mučili a týrali, sedia na stoličkách na appelplatz, pretože sa nacistom pomstili tým, že prežili a sú z nich vzdelaní a tolerantní  ľudia.

Prejavy o hrdinstve, ľudskosti a hodnotách majú v jedinom pracovnom a koncentračnom tábore, ktorý sa na Slovensku zachoval, autentickú hodnotu. Akurát, že ich v Seredi prednáša slovenský premiér. Ten, ktorý do tábora prišiel s meškaním z tlačovej konferencie o utečencoch. Premiér, ktorého v Seredi chvália, že ako poslanec nechal odhlasovať pamätný Deň obetí holokaustu a rasového násilia, má za sebou ďalšiu zo série tlačových konferencií, kde robí to, čo je v ostrom protiklade k dňu, ktorý nechal v parlamente odhlasovať. Právna norma, ktorú ako poslanec uviedol do života, má fungovať proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie. Ako premiér nič z toho pri tlačových konferenciách o utečencoch nenapĺňa.

V deň slávnostného otvorenia Múzea holokaustu v Seredi to strašne kričí. Na pódiu sa miestami viac ako o obetiach a preživších hovorí o premiérovi a ministroch jeho vlády. Ešteže nemáme predvolebnú kampaň a hodnoty, o ktorých premiér Fico z pódia rozpráva, uplatňuje rovnako na utrpenie židov ako aj na utrpenie utečencov a moslimov zvlášť. Ešteže je prítomnosť prezidenta republiky zárukou istej nadstraníckosti. Á, pardon nie je. Pretože prezident v Seredi nedostane slovo. Je to trochu proti diplomatickým zvyklostiam, ale zjavne v súlade so straníckými potrebami.

Kde inde ako v Seredi, odkiaľ deportovali na smrť ľudí len preto, že ktosi celý jeden národ označil za menejcenný, by sme mali od politikov žiadať, aby nezovšeobecňovali a nenadraďovali sa. História, ako ju zaznamenáva Sereď, nestála na strane nadradených, ale na strane zatracovaných, z ktorých umelo vyrobili ohrozenie ľudstva.

Po pár hodinách zo Serede odchádzam. Hodnoty, o ktorých sa toľko hovorilo počas slávnostného dňa, tam ostanú. Neprekročia prah každodennej politiky.

 

Prečítajte si aj Ženy nie sú menšina

 

Ženy v meste