Žien v politike pribúda, pre Slovensko to neplatí

 

BRATISLAVA. V slovenskej vláde nesedí po odvolaní Zuzany Zvolenskej v novembri minulého roka ani jedna žena, z 22 štátnych tajomníkov sú len tri ženy a v počte poslankýň je na tom horšie len Maďarsko. Slovensko má 20-percentné zastúpenie žien v parlamente, Maďarsko len 10-percentné. To je porovnanie v rámci 28 štátoch Európskej únie, ktoré na nedávnej diskusii Ženy v politike – Prečo na tom záleží prezentovala Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Priemerné zastúpenie žien vo vláde v Únii je 27 percent. Ženy sú na najvyšších politických funkciách (premiérka alebo prezidentka) v Nemecku, Lotyšsku, Chorvátsku, Litve a na Malte.

Lepšie na tom nie sme ani v celosvetovom porovnaní. Podľa najnovšej správy Global gender gap report Svetového ekonomického fóra je Slovensko v zastúpení žien v politike na 115. mieste zo 145 krajín. V počte žien na ministerských funkciách sme až na 141. mieste.

 

Litovská prezidentka Dalia Grybauskaitéová a nemecká kancelárka Angela Merkelová.

 

U nás nie je ani pozitívny trend

Za 25 rokov od pádu komunizmu sa na Slovensku neprejavuje ani pozitívny trend, že by sa to malo zmeniť. „V niektorých krajinách sa zvykne hovoriť, že tempo (zvyšovania účasti žien) je pomalé až slimačie, ale trend je pozitívny. My na Slovensku nevidíme ani toto a nebadať ani väčšie akcenty medzi politickými stranami,“ hovorí Oľga Gyarfášová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK.

Opatrením, ktoré by to mohli rýchlo zmeniť, sú kvóty. Na tie však slovenská spoločnosť podľa odborníkov reaguje až hystericky, často viac ako muži, sú proti kvótam ženy.  Najčastejším argumentom je, že nechcú byť zvýhodňované, pretože sa presadia vlastnými schopnosťami. „Absurdita tohto argumentu ma odrovnala. Skúsme vymenovať päť poslancov-mužov, ktorí by prešli týmito kritériami pre vstup do politiky, či si to naozaj muži zasluhujú. Tento argument sa opakuje a ženy sami si dávajú vyššie kritéria ako kladú na zvyšok populácie,“ povedala k tomu Darina Malová z Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá je zástankyňou kvót.

 

 

Političky sú skeptické

Na diskusiu prišlo aj niekoľko političiek, ktoré potvrdili, že pôsobenie v mužskom svete politiky a s rodinou nie je jednoduché.  Europoslankyňa a podpredsedníčka výboru EP pre rodovú rovnosť a práva žien Jana Žitňanská (NOVA, ECR) hovorí, že je politike od roku 2010. „Máme rodinu, ktorá nám pomáha a škôlky, ale nie je to ľahké skĺbiť s tromi deťmi. Viem pochopiť ženy, ktoré so vstupom do politiky váhajú,“ povedala. Ona sama nie je za kvóty, ale hovorí, že stačí, ak budú ženy voliť ženy, keďže na Slovensku žije 51 percent žien a mohli by si teda presadiť, čo by chceli.

Ženy, ktoré sa do politiky dostanú, nedávajú iným ženám odporúčania, aby do toho išli tiež. Nerobí to ani prvá slovenská premiérka Iveta Radičová. „Odkaz Ivety Radičovej pre túto konkrétnu vec je taký tristný, že by bolo možno lepšie, keby tam nebola,“ reagovala Darina Malová.

 

 

Prečítajte si aj Kvóty pre ženy potrebujeme, zmenia veci rýchlo, hovorí profesorka Malová