Život sa odohráva mimo koľají

Každý máme svoje zabehané koľaje. Také, ktoré nášmu životu udávajú smer, navodzujú pocit istoty (niekedy je fajn, keď aspoň čosi v živote je nemenné) a vnášajú do každodenného chaosu, ktorý tu spôsobuje Luna, hviezdy, živly a biorytmy (kto iný?), aspoň aký taký poriadok. A tak sa ich držíme. Kráčame v nich. Tou istou trasou chodíme do práce, v utorky a štvrtky máme angličtinu, piatok je vyhradený na žúry a veľký nákup, pondelky a stredy na tanečný či futbalový krúžok detí. A medzi tým všetkým sa odohráva život. 

Neverili by ste, koľko ľudí nevybočí z koľají za nič na svete. Niekedy je to fajn. Niekedy už menej. 

Moja známa má 68 rokov a dvakrát do týždňa cvičí jogu. Keď k nej zavíta nečakaná návšteva a ona už má pri dverách zbalenú karimatku a tepláky, návštevu pekne usadí v obývačke, uvarí kávičku, otvorí bonboniéru, zapne telku a oznámi, že o hodinku je späť. Joga jej pomáha udržať sa fit a v pohode. A zdravie je pre ňu prvoradé. Keď sa návšteva neohlási vopred, má smolu (síce trošku menšiu ako chudobný pacient u lekára, ale predsa len…).

Na zabehané koľaje svojich svokrovcov sa mi nedávno sťažovala kamarátka (figu sťažovala, nadávala ako pohan a na záver sme sa už klátili od rehotu). Jej milí svokrovci celý život raňajkujú to isté. Toast, maslo a marmeládový džem. Každú sobotu majú tzv. rozšírené raňajky – k toastu, maslu a marmeládovému džemu uvaria pre každého jedno vajce na mäkko. Cez víkend majú o piatej koláč a čaj. Vždy! Každú sobotu a nedeľu.

No a v utorok perú. Utorky sú mimoriadne dôležité, na tento deň sa nedá nič plánovať, pretože oni vtedy PERÚ! Ak by z nejakého dôvodu nešla voda alebo elektrina, bol by to vážne problém. Lebo v stredu ani v štvrtok sa prať nedá! Na to sú skrátka utorky.

Keď bola kamarátka vážne chorá a potrebovala, aby jej prišli postrážiť trojmesačnú dcérku, kým zájde k lekárovi, mala smolu. Bol utorok. V ten deň sa perie, nestrážia sa vnúčatá. To by ste neverili, do akých absurdít to môže zájsť, keď človek odmieta vybočiť zo svojich zabehaných koľají.   

Zrejme si teraz ťukáte na čelo. A spomínate na všetky zábavné, šťastné, dobrodružné a najmä nové situácie, ktoré vám život priniesol práve a len v okamihu, keď ste niečo zmenili. Keď ste prestali kráčať vyšliapanou cestou. Keď ste sa rozhodli ísť opačným smerom než doteraz, alebo aspoň vedľajšou ulicou. 

No len nie tak zhurta, priatelia! Médiá cez týždeň priniesli správu o staršom mužovi z Prešova, ktorého tiež už zrejme štvali vyšliapané koľaje. A tak jedného dňa namiesto do kostola stočil svoje kroky iným smerom. Ukázala mu ho mladá dievčina, ktorá mu sľúbila, že si tú odbočku s ňou užije.

Zjavne si však pod tým každý myslel niečo iné. Jeho zadok (a nielen ten) si totiž užil len svieži februárový vzduch a on prišiel o všetky prachy. Nuž, áno, život sa odohráva mimo zabehaných koľají, stále však platí, že neprináša len vzletné zážitky. Preto keď zo svojej trasy vybočíte nohami, pre istotu berte so sebou aj hlavu. Možno sa zíde…