– Prečo ešte nemáš deti? Na čo čakáš? Tikajú ti hodiny!
– Si kariéristka. Preferuješ kariéru pred materstvom.
– Prečo si čakala tak dlho, kým si sa vydala? To si si nemohla nájsť manžela pred 10-timi rokmi? Sa potom nečuduj, že nemôžeš mať deti. Si už stará na to a mala si to riešiť v 20-tke.
– Ako to, že skúšate mať deti už 5 rokov a stále nič? Si si vedomá, ze existujú ovulačne testy a že si môžeš plánovať plodné dni?
– IVF sa ti nepodarilo, lebo sa stresuješ, lebo si moc emočná, lebo ťa naštval lekár, lebo ťa štve manžel, lebo manžel sa chová ako decko a ty už druhé decko nechceš, keď už jedno (manžela) máš doma.
– Hlavne nestresuj.
– Si inteligentná žena, tak ber potrat racionálne.
– Choď na dlhú dovolenku.
– Prestaň na to myslieť.
Takéto a podobné posudzovanie, hlúpe otázky a nevyžiadané rady som si za 5 rokov vypočula dostatok. Čo ale málokedy počujem je:
NEVIEM, AKÉ TO JE BYŤ V TVOJEJ SITUÁCII, ALE POVEDZ MI O TOM.
JE MI ĽÚTO, ČÍM SI PRECHÁDZAŠ. SOM TU S TEBOU. AKO TI MOŽEM POMOCŤ?
NEVIEM, ČO TI POVEDAŤ, ALE AK SA CHCEŠ VYROZPRÁVAŤ, SOM TU.
Som veľmi vďačná ľuďom, ktorí mi ukázali svoju empatiu a lásku. Nie je ich veľa, ale ich slová, objatie alebo snaha dať mi priestor na vyplakanie mi utkvelo v mojom srdci a s láskou na nich spomínam. Svojou empatiou uznali moju bolesť, skúsenosť a dali mi priestor na trúchlenie, ktoré nemusím skrývať.
Nevyžiadané rady alebo posudzovanie mali úplne opačný efekt – cítila som sa nevypočutá, sklamaná z ľudí a netúžila som byť s nimi. S niektorými som aj prerušila vzťah.
Nie je nič krajšie ako zapôsobiť na život niekoho a nechať v jeho srdci lásku.
Ktoré prejavenie empatie od iných si doteraz pamätáte?
S láskou
Barbara
