Európsky parlament vyzval Európsku komisiu, aby pripravila celoeurópsku legislatívu, ktorá by stanovila jednotnú definíciu znásilnenia a výslovne by zahŕňala požiadavku súhlasu. Poslanci tvrdia, že ochrana obetí sexuálneho násilia sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši a že EÚ potrebuje spoločný právny rámec.
Rezolúcia bola prijatá pomerom 447 hlasov za, 160 proti a 43 poslancov sa zdržalo hlasovania.
Europarlament chce jednotnú definíciu znásilnenia
Žiada, aby sa súhlas posudzoval v kontexte, a to aj v prípadoch násilia, hrozieb, zneužitia moci, strachu, zastrašovania, bezvedomia, intoxikácie, vystavenia chemickým látkam, spánku, choroby, zdravotného postihnutia alebo zraniteľnosti. Tvrdia, že reakcie na traumu (ako sú „stuhnutie zo strachu“ alebo „tonická nehybnosť“) sa musia odraziť v právnych predpisoch a súdnej praxi. Žiadajú, aby sa rodovo motivované násilie pridalo k obvineniam, ktoré sa považujú za trestné činy na úrovni EÚ.
Text, o ktorom sa hlasovalo v utorok, priamo odkazuje na Francúzku Gisele Pelicotovú, ktorá sa po mediálne sledovanom súdnom procese stala celosvetovou osobnosťou v boji proti sexuálnemu násiliu. Pelicotovej vtedajší manžel Dominique bol v roku 2024 odsúdený za to, že jej takmer desať rokov podával silný liek proti úzkosti, ktorý ju uvádzal do letargie, a iným mužom umožňoval, aby ju znásilňovali.
„Jedna z troch žien v EÚ zažila rodovo motivované násilie. Jedna z dvadsiatich bola znásilnená. Vďaka odvážnym ženám, ako je Gisèle Pelicot, rastie potreba konať. Vieme však, že v našich komunitách je nespočetné množstvo obetí, mnohé z nich nikdy neuvidia spravodlivosť. Parlament sa zasadzuje za spravodlivosť tým, že vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy, aby sme mohli aktívne zlepšiť situáciu žien a prekročiť rámec zastaraných právnych predpisov s cieľom zaručiť im rovnakú úroveň ochrany v celej EÚ,” povedala spravodajkyňa Výboru pre práva žien Joanna Scheuring-Wielgus (S&D, Poľsko).
Európa má rozdielnu definíciu znásilnenia
V súčasnosti členské štáty EÚ používajú rôzne právne definície znásilnenia. Niektoré krajiny vyžadujú preukázanie fyzického násilia alebo hrozby, iné pracujú s princípom „nie znamená nie“ a ďalšie už zaviedli model „len áno znamená áno“, podľa ktorého je sexuálny kontakt legálny iba pri jasnom súhlase všetkých strán.
Európsky parlament teraz vyzýva štáty, ktoré sa stále spoliehajú na definície založené na sile alebo násilí, aby zosúladili svoje zákony s medzinárodnými normami vrátane Istanbulského dohovoru, ktorý Európska únia ratifikovala v roku 2023.
Súhlas musí byť jasný a dobrovoľný
Podľa poslancov nesmie byť za súhlas považované:
- mlčanie,
- nedostatok odporu,
- absencia slova „nie“,
- predchádzajúci súhlas,
- sexuálne správanie v minulosti,
- ani súčasný či bývalý partnerský vzťah.
Parlament zdôrazňuje, že súhlas musí byť slobodný, informovaný a musí byť možné ho kedykoľvek odvolať.
Nový právny rámec
Poslanci upozorňujú, že pri posudzovaní súhlasu treba brať do úvahy širší kontext situácie. Týka sa to prípadov:
- násilia a vyhrážok,
- zneužitia moci,
- strachu a zastrašovania,
- bezvedomia,
- intoxikácie alkoholom alebo drogami,
- vystavenia chemickým látkam,
- spánku,
- choroby,
- zdravotného postihnutia,
- alebo inej zraniteľnosti obete.
Zároveň upozorňujú, že reakcie na traumu, ako napríklad „stuhnutie zo strachu“ alebo tonická nehybnosť, musia byť zohľadnené v zákonoch aj v súdnej praxi.
Prístup zameraný na obete
Európsky parlament tvrdí, že spravodlivosť pre obete možno zabezpečiť len prostredníctvom legislatívy založenej na súhlase a komplexnej podpory pre preživších.
Poslanci preto požadujú okamžitú zdravotnú starostlivosť, psychologickú pomoc, právnu pomoc, traumatickú starostlivosť, sexuálnu a reprodukčnú zdravotnú starostlivosť, bezpečný a legálny prístup k interrupcii, a bezplatné špecializované služby vrátane 24-hodinových krízových centier.
Tieto centrá by mali poskytovať lekársku, psychologickú aj právnu pomoc.
Povinné školenia a vzdelávanie
Súčasťou návrhu je aj povinné školenie odborníkov, ktorí prichádzajú do kontaktu s obeťami znásilnenia. Týkať sa to má policajtov, sudcov, prokurátorov, právnikov, zdravotníkov, aj pracovníkov prvej línie.
Parlament zároveň požaduje, aby Európska komisia v roku 2026 pripravila usmernenia pre komplexnú sexuálnu a vzťahovú výchovu a celoeurópske informačné kampane o súhlase, sexuálnej integrite, telesnej autonómii, zdravých vzťahoch, a boji proti mýtom o znásilnení.
Kritika smeruje aj proti šíreniu protirodového obsahu a tzv. incel propagandy na internete.
Len áno znamená áno
Podporovatelia reformy tvrdia, že jednotná definícia znásilnenia by zabezpečila rovnakú ochranu obetí vo všetkých členských štátoch. Kritici naopak upozorňujú na otázky právomocí EÚ a na možné problémy pri dokazovaní súhlasu.
„Je morálne aj právne neprijateľné, aby ženy neboli v celej EÚ chránené právnymi predpismi, podľa ktorých „len áno znamená áno“. Už roky požadujeme spoločnú európsku definíciu znásilnenia a hoci Rada zabránila jej začleneniu do smernice o boji proti násiliu páchanému na ženách, čoraz viac vlád uznáva potrebu tohto prístupu – od roku 2023 Francúzsko, Fínsko, Luxembursko a Holandsko zaviedli zákony založené na súhlase. Momentum je s nami: je čas vypracovať spoločnú európsku definíciu znásilnenia založenú na absencii slobodného a odvolateľného súhlasu,” uviedla spravodajkyňa Výboru pre občianske slobody Evin Incir (S&D, Švédsko).
Pred dvoma rokmi prijala EÚ svoj prvý celoúnijný právny predpis zameraný na boj proti násiliu páchanému na ženách. Tento predpis kriminalizuje mrzačenie ženských pohlavných orgánov, nútené manželstvá, zdieľanie intímnych fotografií bez súhlasu a kyberšikanu. Napriek zdĺhavým rokovaniam sa však EÚ do neho nepodarilo zahrnúť znásilnenia – kvôli chýbajúcemu konsenzu ohľadom jeho právnej definície.