WASHINGTON. Američania sa nedokážu poučiť z predchádzajúcich búrok a hurikánov, pretože popierajú klimatické zmeny a súvisiace problémy koordinovane neriešia na federálnej úrovni. Pre americkú spravodajskú televíziu to uviedla komentátorka Frida Ghitisová.

„Pred 12 rokmi, keď New Orleans zasiahol hurikán Katrina, som bola v zahraničí. Bolestivé zábery som sledovala z (holandského) Amsterdamu, mesta ležiaceho dva metre pod hladinou mora, teda z krajiny, ktorá si pre silné búrky vytrpela viac ako dosť…,“ povedala Ghitisová. Počet obetí tropickej búrky Harvey, ktorá zasiahla americký štát Texas, vzrástol na 35. Ďalších 17 ľudí zostáva stále nezvestných, napísala agentúra Reuters.

 

Záchranné člny evakuujú obyvateľov. Foto – TASR/AP

 

 

Väčšina holandských reportérov, ktorí sú momentálne v Texase, sa vo svojich príspevkoch pýta, ako je možné, že Spojené štáty tak skoro postihla ďalšia podobná katastrofa, keďže Holandsko je schopné vyhýbať sa veľkým záplavám už desaťročia. 

„Odpoveď sa – popri precíznych technických detailoch, ktoré uvádzajú tunajší experti – nachádza v kultúre, politike a psychológii. Spojené štáty sú v štádiu odmietania,“ myslí si Ghitisová. 

Toto odmietanie má podľa jej názoru dve roviny. Prvou je environmentálne odmietanie, keďže Biely dom neverí v klimatické zmeny. Potom je tu psychologická rovina, keďže mnohí Američania sa utvrdzujú v presvedčení, že práve im sa podobné katastrofy vyhnú. 

Problémom je podľa nej aj všeobecná averzia k federálnej vláde vo Washingtone a snaha robiť veci na štátnej či miestnej úrovni. Isté problémy však môže zvládnuť len centrálna vláda. 

 

Foto – TASR/AP

 

 

„V Holandsku zazvonil budík v roku 1953, keď si masívna búrka vyžiadala vyše 1800 životov, zaplavila veľkú časť krajiny, zdevastovala polia s úrodou, zabila dobytok a zničila majetky. Okamžite po tom krajina založila komisiu na elimináciu hrozieb ďalších búrok,“ uviedla Ghitisová. 

Komisia následne predstavila plán, na základe ktorého sa spustila výstavba rozsiahlych protipovodňových systémov, ktoré boli dokončené v roku 1997.

„Namiesto čakania na takzvanú storočnú vodu, ktorá teraz prichádza častejšie, Holanďania znížili riziko záplav na jednu za 4000 rokov,“ povedala Ghitisová. 

Dodala, že náklady na výstavbu protipovodňového systému sa vtedy zdali obrovské: päť miliárd dolárov. V porovnaní so škodami spôsobenými búrkou či hurikánom je to však veľmi málo. Napríklad Katrina stála Spojené štáty 108 miliárd dolárov, plus nesmierne ľudské utrpenie.