Pred veľkonočnými sviatkami nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier výnimočne prehovoril k národu.Výnimočne, pretože to robí iba počas Vianoc. A mal naozaj štátnický prejav. Hovoril o zraniteľnosti, pomoci, sile a solidarite.

“Táto pandémia nie je vojna. Je to test našej ľudskosti. Vyvoláva u ľudí to najhoršie i to najlepšie. Ukážme z nás to najlepšie,” vyzval Nemcov v krajine, kde na koronavírus zomrelo viac ako tritisíc ľudí.

Koronavírus a krutí ľudia

U nás sa ľudskosť stráca a to nemáme ani tisícku nakazených a dvoch mŕtvych. Pred pár dňami sme uverejnili blog mladej ženy, ktorá je nakazená a bojuje  s koronavírusom sama v štátnej karanténe.

Odvážne a úprimne sa snažila opísať svoje pocity, vypísať sa z bolesti a strachu. Zverila sa s tým, čo neznáma smrteľná choroba robí s jej psychikou. Dala nám všetkým možnosť pozrieť sa na pandémiu z druhej strany, zo strany infikovaných.

Nič od nás nechcela, ale aj tak dostala. Pár pozítívnych, ale veľa zlomyseľných komentárov, poznámok, ktoré zľahčovali jej situáciu, vysmievali sa z toho, čím si predchádza. Veď je v teple, nie je v nemocnici, čo sa sťažuje, veď je len v karanténe a nie je na prístrojoch, veď nemá horúčku, čo to tak prežíva, veď mohla ostať v Londýne, keď sa jej nepáči, veď sú na tom ľudia horšie.

Nakazená, nebezpečná

Bezcitní neboli tí, čo sú na tom horšie. To skôr tí šťastnejší, čo sú doma, s blízkymi, môžu pozerať televíziu, čítať knihy a nemajú pozitívny test na koronavírus. Mnohí si dokonca dali tú námahu, že si našli autorku blogu a napísali jej. Kus bezcitnosti a krutosti jej poslali medzi tie štyri steny, kde je sama so svojou chorobou. Písali jej, že je nebezpečná a nemala na Slovensko chodiť...

Museli sme jej zmeniť meno, aby sme ju ochránili. Ona sa síce odvážne podpísala celým menom, ale zmenili sme ho na pseudonym, taká neodbytná bola ľudskosť našich čitateľov a čitateliek.

Ako povedal nemecký prezident, táto pandémia nie je vojna. Je to test našej ľudskosti. Ďakujeme všetkým, ktorí tým testom prešli. Ostatní by mali vojnu ukončiť. Vojnu v sebe. Prináša veľa zranených.

 

PS: Autorka všetky reakcie čítala a poprosila nás o zverejnenie svojej odpovede:

Môj článok nebol napísaný pre žiadnu popularitu, žiadne zviditeľnenie, pre žiadne lajky a pumpovanie si ega cez sociálne médiá. Nebol písaný, aby ste ma milovali alebo nenávideli. Nebol písaný pre potlačenie vážnosti iných chorôb, iných závažných prípadov. Nebol písaný na základe žiadneho podnetu, na základe žiadnej prosby tohto portálu. Nebol písaný pre milovníkov ani hejterov. Tento článok, neuráža ani nepodceňuje osudy druhých 

Toto je autentická vypoved MOJICH EMÓCIÍ. MOJICH POCITOV A MÔJHO OSOBNÉHO BOJA v MOJICH ŤAŽKÝCH ČASOCH. 

Dať emócie a milión myšlienok, ktoré mi prúdia v hlave na papier, aby sa MNE aspoň trochu psychicky uľavilo. 

Som taký istý človek ako ten, ktorý možno teraz leží na smrteľnej posteli v nemocnici, ako ten, ktorý umiera hladom niekde v Afrike, ako ten, ktorý má 7-poschodový dom na pobreží Californie a má prístup k bazénu a iným interakciám počas tejto karantény, ako ten, čo práve číta tento článok alebo komentár. 

SOM ČLOVEK! Mám svoje pocity, emócie, mám nutkanie, mám potreby. Mam svoje “ups” and “downs”. 

SOM ČLOVEK s emóciami. S fyzickou bolesťou, s chorobami, s vírusmi, s mastnými vlasmi, s nedokonalou pokožkou 

SOM ČLOVEK, ktorý vie a je si plne vedomý, že som stále z tých šťastnejších, ktorý neleží na dýchacích prístrojoch. Ktorý neumiera od hladu. Ktorý nebojuje s leukémiou. Ktory nebojuje s otázkou prežitia

Článok ani z polovice neopisal skutočný fyzicky stav a všetky nadobudnuté symptómy, ktorými som prešla a musela bojovať - prečo? Pretože toto číta aj moja rodina, moji znami, ľudia ktorým na mne záleží a asi by to neuľahčilo situáciu práve im. 

SOM ČLOVEK s vlastným príbehom. S vlastnou bolesťou. S vlastným osudom 

Prestaňte porovnávať osudy. Začnite pomáhať. Sebe a ostatným. 

Prajem vám všetkým hlavne veľa zdravia. Lebo bez toho to nefunguje. A dávajte na seba pozor.