Ženy v meste
Maďarská dovolenka s utečencami

Maďarská dovolenka s utečencami

Myslím pri tých správach na slová pátra Kozmu, ktorý nepomáhal len východným Nemcom, ale po páde komunizmu aj Rumunom a z obliehaného Vukovaru dostal tisíce Chorvátov. Dvadsať rokov po páde komunizmu mi hovoril, že sme slobodní, ale nie sme lepší.

Redakcia Žien v meste · 20. augusta 2015 · 2 min čítania

 

Pred šiestimi rokmi som počúvala príbeh bývalého utečenca priamo v maďarskom parlamente. Východný Nemec pred prezidentmi a premiérmi rozprával, ako strávil štyri týždne v provizórnom stane v dedinke pri Budapešti a prežil len vďaka tomu, že mu miestni nosili jedlo a pitie. Mal 19 rokov, keď ušiel cez Maďarsko do západného Berlína a v maďarskom parlamente po 20 rokoch ďakoval ľuďom, pátrovi Imre Kozmovi i rakúskym colníkom za ľudskosť v ťažkej situácii. Za to, že porušovali zákony vlastnej krajiny, ale ostali ľuďmi. Keď som sa utečenca Roberta Breitnera Czuma pýtala, prečo ušiel cez Maďarsko povedal, že tú krajinu poznal, pretože v nej dovolenkoval s rodičmi.

Dnes pri maďarskom Balatone dovolenkujem s mojou rodinou ja a sledujem príbeh iných utečencov. Tiež utekajú zo strachu a sú odkázaní na ľudskosť cudzích ľudí. V krajine, ktorá kedysi začala ako prvá búrať Berlínsky múr tým, že pomáhala východným Nemcom utiecť do slobodného západného Nemecka, dnes proti utečencom vláda Viktora Orbána stavia múr na hranici so Srbskom. Opakuje, že do krajiny prišlo už dnes dvakrát toľko utečencov ako za celý minulý rok. Vláda dáva veľké peniaze na múr a kampaň proti utečencom, ale mnohí miestni im pomáhajú.

Na jednom z najväčších európskych hudobných festivalov ostali v Szigete po rekordnom množstve návštevníkov stany, spacáky, rozkladacie stoličky i variče. Mnohí zo 400-tisíc návštevníkov festivalu poslúchli výzvu organizátorov a nechali svoje veci utečencom. V Segedíne či v Budapešti čakajú dobrovoľníci z humanitárnych organizácií, aby vyčerpaným utečencom rozdávali jedlo, pitie a hygienické potreby.

Myslím pri tých správach na slová pátra Kozmu, ktorý nepomáhal len východným Nemcom, ale po páde komunizmu aj Rumunom a z obliehaného Vukovaru dostal tisíce Chorvátov. Dvadsať rokov po páde komunizmu mi hovoril, že sme slobodní, ale nie sme lepší. „Prvých desať rokov sme sa tešili zo slobody, a druhých desať rokov sme ochotní predať zvyšok tej slobody za kúsok blahobytu. Mám pocit, že individuálne city sa prejavujú tak silno, že ľudia už nie sú ochotní robiť nič v prospech spoločnosti,“ povedal mi vtedy.

A tak sledujem na dovolenke v Maďarsku správy  a dúfam, že nebude mať pravdu. Že Maďarsko ostane krajinou, kde ľudia nerobia automaticky to, čo im povie vláda. Nemusí to byť také masové, ako keď sa rúcal komunizmus, pretože príval utečencov rozdeľuje aj maďarskú spoločnosť, ale že ľudskosť v tejto krajine bude i dnes vytŕčať nad zákonmi a nariadeniami vlády.

Aby sme sa mali od koho učiť.  

 

Ženy v meste

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026