Mali by sme ísť na kávu!
Pozývame na kávu napriek tomu, že už keď otázku kladieme vieme, že sa nikdy neuskutoční. Možno už nič nepotrebujeme, alebo len preto, že sme sa náhodne stretli. Ale znie to tak dobre, priateľsky. Priatelia si však čas na kávu nájdu.
Redakcia Žien v meste · 1. apríla 2016 · 2 min čítania
„Kedykoľvek, ja sa prispôsobím,“ odpoviem známej, ktorú náhodne stretnem na ulici. Naposledy som ju počula v telefóne pred rokom a pol, keď som ešte 18. rok pracovala v televíznom spravodajstve a niečo potrebovala. Nikdy predtým a asi ani nasledujúce roky, s ňou na kávu už asi nepôjdem, lebo nezavolá, pokiaľ nebude opäť niečo potrebovať.
„Dajme si spolu kávu!“ povedala mi známa, s ktorou som na káve nikdy predtým nebola. Raz som ju bola pozrieť pred dlhými rokmi v nemocnici, keď som ju chcela potešiť, aby vedela, že v tom nie je sama. Potom už len chodili maily, s čím by som jej vedela pomôcť. Na prvú kávu po dlhých rokoch prišlo po mojom odchode zo spravodajstva aj s kamarátkou, vraj pred ňou môžem všetko. A padali otázky na dôvod odchodu, prečo, ako, kto a s kým a podobne. Keď sme sa lúčili povedala: „ Voláme si a dáme si kávu.“ Už nezavolala.
Pozývame na kávu napriek tomu, že už keď otázku kladieme vieme, že sa nikdy neuskutoční. Možno už nič nepotrebujeme, alebo len preto, že sme sa náhodne stretli. Ale znie to tak dobre, priateľsky. Priatelia si však čas na kávu nájdu.
Ďakujem za všetky takéto kávy.
Šetrime kávou a šetrime aj svoj čas. Pre ľudí, ktorí si ho zaslúžia. Pime ju v príjemnom prostredí s jej jedinečnou vôňou s ľuďmi, ktorých máme radi a ktorí majú radi nás. Ktorí vedia zavolať na kávu len tak, na kávu, ktorá sa aj uskutoční, aj keď môže byť z objektívnych dôvodov niekoľkokrát preložená. Strávme čas na káve so serióznymi ľuďmi, ktorí nielen vyťahujú a berú, ale aj vracajú. S takými, ktorí si nás vážia.
Tak slovensky sa smejeme a mudrujeme, akí sú Američania trápni, keď zdravia – Hallo, How are you, a pritom ich vôbec nezaujíma, ako sa máme. Že, akí sú neúprimní. Čo by asi oni povedali na to naše slovenské – Mali by sme ísť na kávu! Na kávu, ktorá sa nikdy neuskutoční. Buď preto, že nič nepotrebujeme alebo jednoducho nemáme čas. „Veď vieš ako to chodí, mám toho strašne veľa!“
Lenže sú aj kávy, ktoré mrzia celý život. Už sa totiž nikdy neuskutočnia. Lebo neviem, či v nebi kávu podávajú.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026