Na historickej fotografii sa o krídlo dvojplošnika Vrabčiak opiera žena v leteckej kombinéze a muž v dôstojníckej uniforme. Sú to manželia Nikolaj Šapošnikov a jeho žena Ľudmila. On bol veliteľom vojenského letectva v Bratislave a vo Vajnoroch založil prvý slovenský aeroklub. Ona bola prvou ženou na Slovensku, ktorá si urobila pilotské skúšky. Vrabčiaka zhotovil Nikolaj pre Ľudmilu, ktorú všetci volali Nataša.

 

 

Nezávislá a moderná

Ľudmila Šapošnikovová sa prvou slovenskou pilotkou stala ako 24-ročná mladá žena, bolo to 18. októbra 1930. V tom istom čase už mali Spojené štáty 216 pilotiek. „Bola moderná a nezávislá, obdivovaná pre svoj vzhľad, správanie a šarm, bola bohém,“ hovoria o nej ľudia v dokumente Prvá.

Ľudmila Trejbalová chcela lietať už ako 15-ročná a keď sa zoznámila s Nikolajom, bolo k svojmu snu bližšie. Skúšky robila tesne po leteckej katastrofe, pri ktorej zahynulo 13 ľudí. Nešetril ju ani jej letecký inštruktor, ktorý ju učil, čo robiť, ak jej vynechá motor. „Zatvoríš benzín a potom buď doletíš, alebo nie...“, povedal podľa Nového času pre ženy. Ľudmila doletela vždy.  

Prvé lety robila na vyradených vojenských lietadlách typu Brandenburg z čias monarchie, ktoré boli viac v oprave, ako vo vzduchu. Ako členka aeroklubu v Bratislave-Vajnoroch neskôr lietala na Vrabčiakovi, ktorý bol podľa denníka Pravda začiatkom 30. rokov minulého storočia najmenším motorovým strojom nielen v Československu, ale aj v celej Európe.

 

 

Rozvod a alkohol

Podľa Aleny Táboreckej z Národného biografického ústavu v Martine Ľudmila na Vrabčiakovi prekonala trasu Nitra – Piešťany za 26 minút. Chodila na všetky letecké dni a súťaže na Slovensku, ale aj vo Varšave a v iných mestách.

„S hrôzou myslím na blížiacu sa zimu,“ povedala v rozhovore pre Nový svet, „lebo celú zimu si nesadnem do lietadla a nevzlietnem. Túžobne budem čakať na jar, keď sa otvorí hangár na letisku a členovia nášho aeroklubu sa budú môcť z výšky niekoľkých sto metrov znovu kochať krásami Bratislavy.“

Ľudmila Šapošnikovová bola odvážna nielen vo vzduchu, ale aj na zemi. To vtedy, keď sa rozhodla rozviesť. Imrich Hlaváč v nekrológu za prvou slovenskou pilotkou v časopise Letectví a kosmonautika napísal, že sa manželstvo rozpadlo pre rozdielne svetonázory. Ľudia, ktorí poznali jeho aj ju v dokumente Prvá tvrdia, že dôvodom bol alkoholizmus, s ktorým mal Šapošnikov problém celý život.

Po rozvode sa Ľudmila vrátila do Nitry a v roku 1939 sa vydala druhýkrát. Za majiteľa nitrianskeho mlyna Jozefa Aujeského. Manželstvo fungovalo vzorne, život ich zmenil nástup komunizmu po roku 1948.  Aujeskému znárodnili mlyn. Aby uživil rodinu pracoval ako úradník po jeho smrti si Ľudmila privyrábala tým, že plietla.

Zomrela 13. júla 1985, pol roka pred svojimi osemdesiatinami. Nad nitrianskym cintorínom počas pohrebu prelietavali podľa denníka Pravda športové lietadla. Na pamiatku prvej slovenskej pilotky.

 

 

 

Diel z dokumentárneho cyklu Prvá, film o prvej slovenskej pilotke Ľudmile Šapošnikovovej:

 

Prečítajte si aj Dejiny tvorili aj ženy, nielen hrdinovia