|
Mojím rodičom sa to nestalo ani raz a žijú v tom byte viac ako 40 rokov. Ja som to stihla za pár dní, čo som u nich bývala sama. O tretej nad ránom mi do izby vletel netopier. Nie cez dokorán otvorený balkón, ale cez vetrák okna so zatiahnutou záclonou, trafil do neosvetlenej izby a preletel mi popri hlave.
Celý čas, čo sa u mňa v izbe zdržal, nebolo jasné, kto z nás panikári viac. Či malý živočích, ktorý nedokázal vyjsť rovnakou cestou ako prišiel, a v šialenom tempe lietal od jednej steny k stene, takže mi nedal šancu odhrnúť tú záclonu a otvoriť mu okno viac. Alebo som v panike vynikala ja, keď som o tretej nad ránom z postele z neďalekého bytu vytiahla môjho brata. Volala som mu o pomoc s celkom nezdvorilou poznámkou, že on je plešatý a na rozdiel odo mňa mu do vlasov nič nevletí.
Netopier nakoniec odletel sám, ale ja už som do rána nezaspala. To sa mi vrátilo, keď som o pár hodín panikárila opäť. Na veľkom parkovisku, kde som parkovala prvý raz, som nevedela nájsť auto, ani kľúče od neho. A na malú chvíľu som zazrela z parkoviska odchádzať rovnaký Renault rovnakej farby. Opäť som volala bratovi, tentoraz, že mi v Košiciach ukradli auto s bratislavskou poznávacou značkou. Než som sa mu v emóciách snažila podrobne uviesť všetky fakty, auto som zbadala na celkom inom konci. A keď som sa trochu upokojila, našla som v taške aj kľúče od neho, hoci na inom mieste, ako ich vždy dávam.
V nasledujúcom telefonáte mi už brat vysvetľoval, že panikárim v rodnom meste viac ako je zvykom a že potrebujem zmenu. Tak som nakúpila, sadla do neukradnutého auta a vybrala sa na chatu na Domašu za mojimi deťmi. Hneď ako som nasadla, začalo liať a viac ako hodinová cesta bola ďalším adrenalínom v tom istom dni.
Keď som večer konečne sedela v tichu lesa pred chatou, vychutnávala som si najpríjemnejší večer najbláznivejšieho dňa. Lebo mi v ten deň netopier nepokazil účes, fatamorgána ma trápila len pár hrozných minút na parkovisku a dážď schladil paniku i strach. Dni, keď vám nič nevychádza, sú tie najsilnejšie. A s odstupom času najveselšie.
Prečítajte si aj Príbeh Kemkovcov
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
