Jedna moja kamarátka často chodí do lekárne a neustále sa sťažuje na svoju pani farmaceutku.
Vraj vyziabnutú na kosť, večne nešťastnú a nahnevanú. Úplne ako Teofil Cicifrk z knihy Zvonodrozdovo od Pierra Chevaliera!
Ibaže naša mladá pani „Cicifrková“ sa frustrovaná po práci nechodí odreagovať do zakázaných uličiek Lyonu (ako lekárnik Cicifrk z knihy Zvonodrozdovo), ale navštevuje hodiny jogy vo svojom meste.
Nuž ale, meditácia – nemeditácia, liekuchtiví, uponáhľaní zákazníci zatiaľ presahujú možnosti, ktoré jej poskytujú pravidelné ásany a pránájámy. Postavia sa každý boží deň do dlhej šóry pred plexisklo pani Cicifrkovej a narúšajú jej vnútorný pokoj.
Harmóniu tela, mysle a ducha našej drahej pani farmaceutky rozhodí hneď niekoľko faktov. Napríklad ten, že niektorí sa postavili do nesprávneho radu a vypytujú acylpyrin bez receptu, aj keď nad jej hlavou svieti veľký krikľavý nápis „NA RECEPT“. Majú veľa zbytočných otázok, zanedbané zdravie a návštevy lekára. Potom očakávajú, že ona – pani Cicifrková – všetko vylieči.
Dychové cvičenia nastupujú v momente, keď na rad príde osoba precízna a hypochondrická, vypytuje sa na zloženia všetkých lekárom predpísaných liekov, ich účinky, lacnejšie alternatívy a zdržiava ufrflaný rad za svojim chrbtom.
Takto nejako to má odsledované moja kamarátka. Okrem toho mi zakaždým rozpráva, že je zvedavá, čo sa nachádza v tých zadných miestnostiach, do ktorých nevidí. Vraj jej teta si tam pred štyridsiatimi rokmi dávala miešať špeciálny krém na tvár. Mala ho v malom bielom tégliku a pekne voňal. A či si myslím, že tam vzadu ešte stále vedia namiešať dobrý krém, z ktorého budeme mať obe pleť jemnú ako alabaster.
Nuž, neviem jej odpovedať.
Ale vždy jej poviem, nech sa spýta pani Cicifrkovej.
Žiaľ, zatiaľ nenabrala odvahu.
Debata o zadných miestnostiach a dobrom kréme ma vždy zaujmú. Predstavujem si, že majú veľké váhy s medenými miskami a albarellá plné liečiv, bylín, práškov a tinktúr. Nielen na miešanie kvalitného krému, ale aj účinného lieku na spanie a na elixír lásky pre vzťahy dlhšie ako tridsať rokov.
Ale skôr tam schovávajú veľkú zásobu sedatív, dobrý espresso kávovar a jogovú podložku na vykonávanie pránájámy. Buď si v zadnom kabinete pri dobrej šálke kávy nad nami vzdychajú, alebo na podložke robia dychové cvičenia a harmonizujú sa.
Nechápem však, prečo sa pani Cicifrková na moju kamarátku, a jej podobné, vlastne toľko hnevá. Ony vlastne za to ani nemôžu. Veď kto by odolal všetkým tým reklamným spotom na lieky, pri ktorých svitá nádej, že konečne budeme všetci šťastní, pokojní, chudí a zdraví.
Bohatí, žiaľ, nie.
To budú farmaceutické spoločnosti.
Priznám sa, že ten zázračný krém na pleť by som si určite dala namiešať aj ja, ale do lekárne, zatiaľ, až tak často nechodím. Dávam totiž prednosť primárnym liečivým možnostiam – svätý pokoj, rodina, slnko a príroda.
Zatiaľ!
Ak aj niečo predsa len potrebujem, pani Cicifrková v našej lekárni službu nemáva.
Chvalabohu!
Lebo Cicifrkových, Tumidajových a Fiťfiriťových mám okolo seba, akurát tak dosť!
Chcete čítať viac od Lucie Ábelovej? Prihláste sa na odber dobrej nálady
Lucia Ábelová je päťdesiatnička, ktorá žije vo vyše tridsaťročnom šťastnom vzťahu so svojim manželom. Podniká, užíva si rodinu a šport, ignoruje svoj vek a niekedy aj sociálny filter. Postoje, rodina, vzťahy, pohyb a cestovanie sú ingrediencie jej článkov, okorenené trochou sarkazmu, kritiky a vôle nájsť niečo pozitíve.